Láska z detstva

[Gatmička]

Kedže fórum nám padlo tak bude príbeh celý po sebe.. na nové komentiky sa budem ale tešiť
1.diel
Na vysokej škole to začalo.......
Každý príbeh nejako začína, väčšinou kde bolo tam bolo, tak prečo nezačať aj ten náš tak?
Kde bolo tak bolo boli dvaja kamaráti Tara a David. Obaja tak hrozne rozdielny, ale tak si blízky.

Tara Oliverová je zasnene dievča, ktoré tuží po rodine a hlavne láske na cely život. Tajne miluje Davida, ale on o tom ani netuší, ale to by sme už predbiehali príbeh, všetko musí ísť po poriadku.

David Koper dalo by sa povedať že je stroj na peniaze. Zo všetkého vie vyťažiť.
Obaja vyrastali v detskom domove. Hneď, keď sa prvý krát uvideli, ešte
ako deti vedeli, že budú plávať životom spolu ako kamaráti.
Začali na základnej škole a spolu išli aj na vysokú školu. A tu začína náš príbeh týchto dvoch mladých ľudí.
Vysoká škola sen každého mladého človeka...
Ale vráťme sa k naším dvom postavám. Za ten čas ako som vám opisovala príbeh našich dvoch kamarátov, oni sa blížili k miestu kde prežijú štyri krásne roky svojho života.

-Tara máš strach??- opýtal sa neisto David
-Ja neviem mam pocit, že mam tisíc motýľov v žalúdku a ty?-
-Ja???- zahľadel sa David do diaľky
-Ja, nie korunky sa budú len sypať.-
-David ako môžeš myslieť aj v tej to chvíli na...- v tom ostalo ticho taxík zastal pred ničím zaujímavou budovou.
Obaja vystúpili a išli sa vybaliť. Na stoloch ich už čakali pokyny:

Po prečítaní sa išli najesť mali ešte nejaký čas do prvej prednášky.

-David myslíš, že to je ta správna vec, že sme išli na internát a nie do podnájmu??
Nemám z toho dobrý pocit veľa ľudí a nikoho tu nepoznáme.-
-Tara prestaň, sme tu dokopy asi hodinu, čo by si chcela to
nie je ako v decáku kde sme boli všetci ako rodina, pretože sme tam boli od začiatku.-
-Ja viem, ale len sa pozri dokola.- Tara bola vždy trosku paranoidná. Mala strach z nových veci a hlavne z ľudí.
Pred tým ako sa dostala do detského domova tak žila na ulici.
Veľmi zle sa z toho dostavala a ma doteraz ešte problém zapadnúť.
-Tara! Tara!- mával David Tare pred tvarou rukou, lebo ho vôbec nepočúvla a bola zahľadená.
-Bože kde zas lietaš v akých oblakoch?? Dojedla si?? Musíme už ísť na prednášku.-

-Tak Tara čo na to hovoríš, ako sa ti páčila prednáška??? Už vieš aký budeš mať odbor??
-Ešte nie ale rozmýšľam nad tým Stano.-

Tara prišla z prednášky s jedným spolužiakom Stano Špaček, nič moc na výzor , ale milý to chalan. Pomáhal Tara už na prednáške čo a ako. Celkom rýchlo sa dala s niekým cudzím do reči. Pomyslel si David, keď to uvidel.


Večer, keď všetci pozaliezali do svojich izieb. David a Tara už ostali pri telke sami.
-Tara, tak čo, aká bola prednáška??
-Dobre, ale stále neviem aký odbor si mam vybrať.-
-Veď na to máš ešte čas, ja som rozmýšľal nad politológiou. -
David rozprával a rozprával. Keď v tom obaja boli pri sebe akosi blízko. Už už ho Tara chcela pobozkať, keď v tom sa David odtiahol.

-Inak aký je ten chalan s ktorým si sa dnes bavila???-
-Milý, idem si ľahnúť som unavená.- Odvrkla Tara a odišla si ľahnúť.
David si tiež po nejakej chvíli išiel ľahnúť a mal z toho divný pocit chcel ju pobozkať a ako veľmi, ale čo keď ona to nechcela alebo chcela???

Ani nevedel kedy a zaspal.
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[Gatmička]

2.diel
Ticho pred búrkou

Pomaly sa blížil koniec polovice prvého semestra a koniec jesene. Tara sa Davidovy vyhýbala ako sa dalo. Nevedela čo ma povedať k tej noci. A ani sa nechcela k tomu vracať. A David ten si myslel, že Tara sa s nim nebaví pretože nemá čas väčšinou bola zalezená vo svojej izbe. A jeho hrdosť mu nedovolila aby za ňou chodil. Až jedno ráno sa obaja stretli v kúpeľni

-Dobre ráno.- potichu povedal David.
-Dobre ráno, už si jedol???- opýtala sa Tara
-Ešte nie, keď chceš môžme ísť spolu na raňajky.-
-Jasne.- Povedal to s takým nadšením, že aj Tara ostala prekvapená. Že by mu chýbali naše rozhovorí, ale veď mohol prísť vie kde mam izbu, pomyslela si.

Pri raňajkách bolo neznesiteľné dusno, ani jeden nechcel rozprávať o tej noci. Aj keď prešlo už skoro 5 mesiacov, ani jedným slovkom, ani náznakom nedali ani jeden na sebe vidieť, že chcú o tom spolu hovoriť.
-DAVID?-
-Áno Tara.- Bože ona chce o tom hovoriť. Nie, len to nie čo jej poviem prečo som to urobil nechcem ju klamať.
-Aký máš ten odbor?-
-Odbor?- začal sa David zajakávať, čakal inú otázku.
-Po-po-litologiu...- skoro som sa preriekol som ale blbec.
-Rozhodol som sa. že pôjdem potom na pravo.-
Čo je taký neistý, čo mu behá po hlave. Mala by som rýchlo dojesť a ísť radšej do mesta ako som si plánovala.
-A ty čo máš??-
-Psychológia.- odpovedala Tara a vložila si ďalšie sústo do úst
-Psychológia? Preco!? - opýtal sa prekvapene David
- Predsa učiteľka. Veď to vieš. –
-Aha, áno, už viem, len my to vyfučalo.- ako som len mohol zabudnúť nadával si sám David v duchu.
-David idem. Čau!-
-A kam?? No len tak. Odpovedala Tara stroho.
-Len tak??- Začal vyzvedať.
-Do mesta idem.-
-Sama??-
-Nie, s regimentom vojska. Samozrejme, že sama.- odpovedala Tara podráždene.
-Môžem sa pridať?-
-NIE!!!- skríkla Tara
-Musím čau.- rýchlo ukončila tento trápny rozhovor a išla k sebe do izby.


Prečo je to teraz všetko také iné, aký sme boli dobrý kamaráti, prečo som ho len chcela pobozkať. Alebo prečo sa odtiahol nepáčim sa mu? Jej rozmýšľanie prerušil nejaký hlas.
-TARA máš telefón-
Volala jej kamarátka Irena zo školy. Jediná a najlepšia. Keď ju človek uvidí tak si pomysli čo je to zač. Ale Tara ju mala úprimne rada preto aká bola.
-Už sme v meste kedy prídeš? Neviem teraz som len doraňajkovala, s Davidom.-
-Čo??? Už sa bavíte.- bola prekvapená Irena
-Asi áno. A čo Stano?-
-Čo, čo. Je milý, ale ja ho nechcem. Veľmi dobre vieš prečo. ale o tom to sa môžme baviť aj v meste nemyslíš? Daj mi hodinku a som tam.-

Cely rozhovor si vypočul David čo by nebolo zlé keby... Počul aj tu druhu stranu a nie len Taru. Samozrejme si myslel, že cely rozhovor sa točil len okolo neho, a že Tara nechce jeho.
V meste sa Tara stretla s kamarátkou Irenou.


-Ahoj moja, tak čo hovorili ste spolu ešte potom?-
-NIE! Potom sa už správal divne. A mam pocit, že si mysli, že som hovorila len o ňom . No a, aspoň bude trosku žiarliť. No neviem mam pocit, že to nedopadne dobre.. Ale nehovorme už o mne, čo ty?- Tara, si všimla Davida keď telefonovala a tušila, že si vypočul i rozhovor
Baby hovorili spolu až do zotmenia. Prebrali spolu všetko od školy až po chlapov.
-Irena musím už ísť mam, ešte nejaké veci do školy.-
-Zoberiem ťa domov.- ponúkla sa jej Irena
-Nie netreba pôjdem taxíkom. Aspoň si urovnám myšlienky.- odmietala Tara
-Tak o.k pá zavoláme si. – rozlúčili sa a každá išla svojou cestou
Cestou domov Tara rozmýšľala, že Davidovy povie pravdu, ale to ešte nevedela čo ju čaká za prekvapenie v intráku.
Keď vystúpila z Taxiku čakalo ju nemilé prekvapenie David sa objímal s nejakou babenkou.

Tara len preletela okolo nich a zaliezla do izby. Ale tak treskla dverami, že to bolo počuť až hore na poschodí.
-David co bolo tej babe.-
-Neviem!!- zaklamal David, ale mal tušenie.
-No nič, keď si zopakuješ tie kapitoly čo máš, tak prejdeš semester ľavou zadnou.- Rychlo sa rozlúčil a išiel rovno do Tarinej izby a bez zaklopania v letel k nej.

-To bolo čo?? – Kričal prvý krát v živote na Taru.
-Čo bolo čo??- tvárila sa Tara, že neviem o čo mu ide
-To čo si urobila.-

- Nič.-
- Ako nič, ešte teraz mi hučí v hlave ako treskli tie dvere. A hlavne som sa hanbil pred Luckou ako pes.-
-To je ten problém!!- Začala vrešťať Tara.

-Čo je problém?-
-Že si za hanbil pred to tvojou pipenkou. Vieš štve ma to, že si sa odtiahol keď som ta chcela pobozkať, ale už chápem prečo si to urobil, keď máš frajerku a ani mi nič nepovieš. A to si hovoríš kamarát- Spustila Tara na Davida


-Ja aspoň nerozprávam niekomu, že ma nechceš. Ale par mesiacov pred tým ma chceš bozkávať. A prečo si vlastne myslíš, že to bola moja frajerka???-
-A prečo si ty myslíš, že sa všetko točí len okolo teba, že som hovorila len o tebe, a že prečo maj záujem musí byt len o teba-
-NEVIEM!!!!!!- povedali obaja naraz
Tara mu zrazu s kludom v hlase povedala:
- Chod preč, nechcem ta vidieť ty si tak zahľadený do seba, že nevidíš ani to, že ta MILUJEM.-
David stal ako oparený, nič nepovedal. Len stal, keď Tara zakričala
-CHOD!!!!-
Odišiel bez slova, v izbe po ňom zostala iba vôňa a Tarine zlomene srdce.

_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[Gatmička]

3.diel

Tara celu noc nemohla spať, v hlave jej vírilo tisíc myšlienok, asi tri krát v noci bola pri Davidovych dverách, že mu zaklope a ospravedlní sa...

Ale neurobila to. Asi ho stratím, nemala som mu nič hovoriť mala som radšej mlčať. Výčitky ,striedal plač a hnev. Keď v tom sa Tara začala baliť. Ešte v noci odišla a nikomu nič nepovedala. Bez slova odišla do tmy

Ráno keď David vstal nevidel Taru nejak mu na tom nezáležalo ešte sa hneval. A hlavne si myslel, že je v izbe. Aby nemyslela na tu to noc si povedal, že pôjde do posilňovne, trosku vyventilovať hnev ,smútok ,sklamanie. Aj tak sa mu zdalo, že v intráku je nejaký tuhy vzduch. Mal pocit, že každý naňho hľadí, ako keby o tom vedeli. Hneď ako sa najedol išiel preč.



Vrátil sa chvýľku pred prednáškou. Tak sa len prezliekol a utekal. Keď sa vrátil bolo skoro osem hodín večer a Tari nikde. Myslel, že bude pozerať aspoň telku večer veď išiel jej obľúbený seriál.

Ale jej nikde...
Bol tak unavený, že si išiel ľahnúť. Aj chcel zaklopať u Tari na dvere. Ale rozmyslel si to.
- Dám jej priestor.- Povedal si sám pre seba.
Na ďalší deň, keď vstal si bol istý, že Taru stretne na raňajkách, ale bol nemilo prekvapený spýtal sa jedného chalana s poschodia, že čí ju nevidel.


-Ahoj, prosím ťa nevidel si dnes také dievča s čiernymi vlasmi býva tu na prízemí ???-
- Koho??? Tu aj niekto býva?? Ja tu vôbec bývam?
Tváril sa, ako keby hovoril David o nejakom mimožemšťanovi.
-Tak sorry. Nič zabudni na to. A na čo ma zabudnúť??? [/img] [/img] –
-Čo, bože na nič.. Čau-
Bože ten bol divný vyzeral ako, keby ešte spal, pomyslel si David. Skúsim zavolať Irene čí nie je tam, ale asi v prvom rade by som sa mal pozrieť k nej do izby.

-Zamknuté?!- Tara to nie je vtip si tam?? Prepáč, ma to mrzí nemal som na teba kričať, fakt sa o teba bojím. Si tam?? Keď si tak aspoň mi odklop na dvere keď ma nechceš vidieť.-
Nič, ticho..Ani hlások nevyšiel s izby. Davida začala chytať panika, vedel , že Tara nevydrží sa pred nim tak dlho schovávať, ale začínal mať veľké obavy, čo keď si niečo urobí...
-Irena, musím zavolať Irene. Hneď teraz ..-mrmlal si pre seba David

-Prosím..-Ozval sa hrozne flegmaticky hlas v telefóne.
-Ahoj Irena to som ja David, vieš nie je u teba Tara nevidel som ju už skoro dva dni, teda jeden celý a teraz tento.–
Spustil David jedným dychom.
-Nie nie je...-
-A ani ti nevolala, ani ti nič nehovorila, vieš mi sme sa včera...-Irena mu skočila do reči.
-POHADALI!!-
-No dá sa povedať, že tak trosku dosť áno... Takže ti volala .-
Len mi volala, že ste sa pohádali, ale nič viac a, že ide spať.-
-AHA!- no dobre tak idem pozrieť do knižnice, možno bude tam.
- Pochybujem .-vyletelo s Ireny.
- Čo, čo? Irena ty vieš kde je. David neviem, ale viem, že v knižnici nie je, lebo som teraz odtiaľ prišla.–
-Dobre tak Čau.
-Čau.-
-IRENA-... nič už sa v telefóne ozvalo tut-tut..
David začal byt naozaj nervózny.

Skúšal ešte volať do školy či tam nie je... David volal a volal zisťoval, ale nik to o Tare nevedel. Dokonca nebola ani na prednáške dva dni čo profesora dosť rozčúlilo tak David sa začal vykrúcať, že ju chce ospravedlniť pre chorobu ,ale asi nebol veľmi presvedčivý, keďže sa pred tým pýtal či tam nie je...
V tom si uvedomil, že mešká na prednášku.

–Bože ešte aj toto. Dnes je deň... Ani som do kníh nekukol. Ja tu Taru zabijem. Len problémy robí. Keď tu večer nebuďe, tak uvidí ten prúser čo bude! Bože ja by som ju... -Mrmlal si David po podnos.
Podvečer keď sa vrátil s prednášky, prvé čo urobil zamieril ku Tare do izby, ale stále bola zamknutá. TARA SI TAM???? Kričal... Ale nič, ani slovíčko. Ani šuchot.

V tom sa rozbehol k telefónu...
-Prosím polícia AL TOUR.-
- Dobrý večer, chcel by som nahlásiť nezvestnú osobu.-
Hmm. A koľko je tomu, je to už 24hodin??- ozvalo sa s druhej strany.
-Áno, teda myslím ...
-Myslite!-
-No som si istý, čo ja viem, že je to viac ako 24hodin.-
- No dobre za chvíľu sme tam a dáte nám jej popis a ukážete nejakú fotku.-
Asi za 15min tam bola polícia

-Dobrý večer, to vy ste volali??
-Áno ,áno. Volám sa David (kuknut priezvisko) A nezvestná je Tara(tiez kuk priezvisko)..
-Dobre, dobre dajte nám ten popis a ukážte nejakú fotku a mi pôjdeme!-
- Takže ma čierne vlasy také polo krátke. Čierne nohavice a červený rolák dlhší. Môže merať asi tak 168cm a váha?? Hmm... No čo ja viem 56kg. Bude vám to stačiť???-
-Áno bude.. Dovidenia a dobru noc, mi keď niečo zistime, dáme vám vedieť .A tak isto čakáme od vás, že nás budete kontaktovať keď nastane nejaká zmena.-
-Dovidenia...-Rozlúčil sa David.
Hneď ako odišli išiel do vane, horúci kúpeľ mu urobí dobre.

Mal dnes toho fakt dosť. Po kúpeli niečo hodil do žalúdka a išiel si ľahnúť bolo niečo po piatej, keď konečne zaspal.
Okolo obeda, keď vstal stretol sa pred izbou s Tarou ta ho úplné s láskavým hláskom privítala.
-Dobré ráno spachtoš.-
-DOBRE RÁNO!!!-To mi povieš len tak bez nejakého vysvetlenia. Preboha kde si sa flákala tri dni. Či dva ja už ani neviem, ale viem že som mal strach o teba. Proste si tak hrozne nezodpovedná, ako môžeš odísť bez toho, že mi to povieš čo keby sa ti niečo stalo. VŠADE som volal. Vieš ako som sa bal aj políciu som z alarmoval.-



-David MLČ konečne!- Skočila Tara Davidvi do reči.
-Môj“ zlatý..“- Začala Tara s ironickým hlasom.
-Po PRVÉ nie si môj otec, tak mi láskavo nehovor čo môžem a čo nie. Po DRUHÉ bola som v decáku pozrieť, tam si volal ?? Keď mi tu splietaš, že si všade volal.. Nie, tam nie, pretože už si žiješ na veľkej nohe tak zabúdaš na ľudí, ktorý ťa vychovávali 18rokov. A po TRETIE možno som nezodpovedná, ale aspoň nie som SEBEC.-

V tom sa Tara otočila na opätku a odišla do izby. Chvíľu na to David prišiel za ňou.
- Čo chceš?? Ešte??- zvýšila Tara hlas.





4.diel
Po daždi sa vždy vyjasni
-Tara, PREPÁČ!!! Zachoval som sa ako tupec-

-To si sa teda zachoval ale ani ja som nebola práve najdospelejšia.. PREPÁČ aj ty mne.-
Obaja stali v izbe a nevedeli či sa objať, alebo nie zrazu mali pred sebou ostych. Nevedeli čo s rukami. Pohľady skákali zo steny na stenu.
-Tari zas KAMARATI???- Opýtal sa David neisto...
Tej to otázky sa Tara bála zas KAMARÁTI. Keď ona nechce byt len kamarátka chce viac chce ho bozkávať, držať. A hlavne ho milovať cely srdcom a nech o tom vedia všetci a nie to skrývať pred celým svetom a hlavne pred nim.
-KAMARATI.- Povedala Tara smutným hlasom ale to si už David nevšimol hneď sa rozbehol ju objať.


-Pod ideme si dať skorý obed neskoré raňajky keď, že je niečo pred obedom. -snažil sa David zlahčiť situaciu
-David chod ja dôjdem ešte musím zavolať profesorovi, že som nebola na prednáške. Drž mi miesto.-

Tara vybavila školu a išla za Davidom ešte jedol.
-Tak čo?? Dúfam ťa nevyhodia...-
-To nie, ale profesor mal múdre reči, ale keď že to bolo po prvý kráť povedal, že privrie oči.. Ale nech sa to viac neopakuje.
-Aspoň, že tak... zobral som ti lievance chceš??-

-Jasne že si dám.- Tvárila sa Tara, že je všetko v poriadku. Aby David nezistil, že ju trápi to kamarátstvo.
-Dnes kedy máš prednášku??-
-Myslím že okolo 14h ako som s tej psychológie úplne mimo musím zavolať Irene čo a ako...A ty?? –opýtala sa a pri tom pustila sa Tara rýchlo do lievancov.
-Až o 18h pôjdem si ešte ľahnúť a potom sa učiť.- povedal David zývajúc, keď že celú noc poriadne nespal
-Tari??-
- Áno, David... -
-Mam ta rad..- David sa na chvíľku odmlčal a dodal -KAMARÁTKA.-
„Aj ja teba“ si v duchu pomyslela Tara, ale inak ako ty mňa.

Tara na to nič nepovedala len sa usmiala a odišla.
Mesiace bežali a ani nevedeli ako ocitli sa v skoro na konci tretieho ročníka.. Obaja prechádzali s vyznamenaním..

Jeden zimný deň sa stretli pred budovou keď akurát obaja prišli z prednášok.
-David ahoj.-
- Tari mam super novinu.-
-Akú??-
-Bude sa konať vianočný večierok v jednom podniku a mam tam pozvánky pozval ma tam jeden chalan čo sedí par lavíc odo mňa. Pôjdeme???Prosiiiiiiiiiim.- Hodil smutný kukuč na Taru.

-Čo ja viem???-
- Tari prosiim, prosím bez teba tam nepôjdem.
-No dobre.-
David už chcel bežať preč ked v tom Tara zakričala.

-Kedy to je a o koľkej???-
David len z diaľky zakričal
-Za dva dni večer o 19h.-
Bože dva dni veď nič nemám na seba ani šaty to budem musieť ísť kúpiť nejaké a nejaký účes.. a hlavne niečo sexi .. Možno aj David prestane na man pozerať ako na mladšiu sestru.. Začala rozmýšľať Tara. Keď pozrela do skrine tak zistila že tam nič také nemá čo by sa hodilo na takú príležitosť.
Tara sa rozhodla že zavolá Irene či tam nejde..
-Prosím?-
-Irča, ahoj ideš na ten ples-
-Tari prepáč, som chorá ledva rozpravám. Mam teploty a pochybujem že za dva dni mi bude dobre, ale ty chod možno David zmeny názor. Čo si obliekaš??-

-Ešte neviem pôjdem pozrieť butiky. Ale niečo sexi.-
Obe baby sa začali pochichnavat do telefónu
-ideš na to dobre..-
-Tari idem sa liečim jem i fakt hrozne..Pá a uži si to myslím na teba-


Ráno hneď ako vstala vyštartovala do mesta kúpiť nejaké šaty....Po troch hodinách našla jedny čo boli ušité ako na ňu...



Potom išla ešte popozerať nejaké šperky a domov. Človek by ani nepovedal ako nakúpi unavuje. Keď vystupovala s taxíku Davida stretla pri vchode.
-Ahoj kde si sa túlala??-
-Na nákupoch??-
-Ukáž.. -Začal sa David jej tlačiť do tašiek.. Tara makom ruky ich rýchlo od neho odtiahla nechcela aby ich videl len tak keď tak až na nej


-Nebuď zvedavý uvidíš keď príde na to ten správny čas. Bože si horší ako ženská tiež všetko musíš vedieť??! -Začala si Tara doťahovať Davida čo sa mu očividne nepáčilo. Tak išiel radcsej ďalej..
-Aby si nepraskol -zakričala za nim Tara s zo smiechom v hlase. A odišla do izby vybaliť nakúpi.
Bolo tu ráno deň keď mal byt večierok.. Tara už zrána bola nervózna..
Pri raňajkách sa stretli z Davidom. David s nej cítil nervozitu..

-Tari čo ti je..-
-NIC...- odvrkla Tara..
-Tari nič vyzerá inak....-
-Ježiš David nerýp som len nervózna kvôli dnešku. Tara veď je to len večierok. Nie je to promócia.-
- No ale tiež tam bude ľudí ako na promóciách.-
-To zas nie nepreháňaj vieš koľko ľudí išlo domov.-
-No dobre .-Ukludnila sa trosku Tara .Čo to nahádzala do žalúdka a zaliezla do izby.. David už oblek mal dávno kúpený. Takže sa už len tak motal cely deň po intraku.
Bol tu večer... Tara sedela u sebe v izbe. Pripravovala sa na večer.

Chcela aby nezabudli obaja na ten to večer bol pre ňu dôležitý ,cítila to. Aj keď nevedela prečo. Mima, opatrovateľka v deckom domove jej vravievala, že ma šiesty zmysel vycíti veci skôr ako sa stanú.“ Hotovo“ pomyslela si Tara ked uvidela svoj odraz v zrkadle...

David už bol oblečený a čakal Taru pred vchodom intraku.
Keď v tom sa Tara objavila vo dverách v krásnych šatách. Vyzerala ako princezná.. David na chvíľu prestal dýchať. Aká je nádherná pomyslela si.

-Dobrý večer slečna-
-Dobrý večer-
-Si dnes nádherná... –

-Ďakujem aj ty dobre vyzeráš. -Usmiala sa Tara na Davida
-Môžeme isť čaká na vás voz síce len žltý, kočiar nebol k mani... -Tara sa začala smiať.
-Nevadí aj toto postačí..-
Nastúpili do taxíku.
-Kam to ideme?? -
-Uvidíš nechaj sa prekvapiť pre zmenu ty.. V správny čas sa dozvieš.-Usmial sa David
-Si my to vrátil.-
- Ja nezabúdam.- v tom sa začali sa obaja smiať.
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[vika]

sa tesim ze mas vsetky diely schovane gatmi tvoj pribeh mam velmi rada a znovu si ho aspon precitam od zaciatku

[Renatka.605]

aj mne sa velmi paci tvoj pribeh .. .. a ..velmi sa mi pacili uplne prve casti ..ale potom aj ostatne su dobre .. a uz sa tesim potom na nove diely
_________________
Ži tak, aby si si znovu želal žiť vtedy, keď budeš umierať ...

[Gatmička]

novými dielikmi to bude teraz trošku ťažšie keď že som pracujúci človek ale budú zatiaľ Vám sem dám postupne diely čo sú už hotové. Opakovanie matka múdrosti
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[Hanka]

Gatmi tvoj pribeh som predtym necitala..Nebolo casu...a teraz som si ho rada precitala normalne,ze lutujem,ze so ho nezacala citat skor..Je to prekrasnyy pribeh..

[Gatmička]

Hanka tak to som rada.. Ako sa hovorí všetko zlé je na niečo dobré
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[Carrie]

Awojky Gatmička..mne sa tvoj komix..alebo skor uz telenovela abo serial alebo newem ako to nazvat velmo paci.............newem sa dockat kedy bude dalsi a citala som ich aj pred tym a mozes mi powedat ktory bol posledny aby som vedela ako dlho mám cakat na dalsi???? lebo newem ci to citat od znovu alebo cakat

[Jack Ohamo]

nove komentiky to nebudu ale je to super. inak ahoj gatmička

[Gatmička]

Carrie v poradni je práve čerstvý návod na to.. A Dielov je 27 hotových ak sa nemýlim a na ďalšom budem pracovať, ale uvidím ako dlho mi to bude trvať.
Jack som rada že si sa pridal k nám, tu postupne upnem všetky moje diely... Len nejak nestíham, ale tak hneď vám sem hodím nech sa čím skôr dostaneme tam kde máme byť.
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[Gatmička]

5.diel

Keď vystúpili pred jednou reštauráciou Tara zostala v pomykove.
- Nemal to byť podnik???-

-Veď to je podnik..-
- No hej ale ja som si predstavovala niečo trošku menej noblesné-
-Prečo?? Veď sa pozri aká si krásna. -
Keď vošli dnu, nik tam nebol, len jeden prestretý stôl. Pre dvoch...

-David čo to má znamenať ostala Tara prekvapená.-
-Kde sú všetci???-
-No nie sú, to je moje prekvapenie pre teba, dnešný večer patrí len tebe, pretože od kedy sme na škole nemáme vôbec na seba čas. A tak som sa rozhodol ťa takto prekvapiť.-
Tare sa chcelo plakať a smiať zároveň.
Usadili sa pri stole.


Pri jedle sa rozprávali o detstve.. Popíjali vínko bola krásna atmosféra, príjemná hudba, svetlo a dokonca krb s horiacim drevom. Pridávalo k tomu večeru nezabudnuteľné spomienky. David nič nenechal na náhodu.
Pamätáš si keď som ta ťahal z problémov... A keď som ťa naháňal po stromoch lebo MIMA nestíhala??
-Pamätám..- začervenala sa Tara..
-Čo si chcel bola som dieťa-
-No malý satan.- Smial sa David
-No ty si tiež nebol žiaden anjel.-
Obidvaja sa smiali z celého hrdla.. Už dlho sa takto dobre nezabavili určitým spôsobom k tomu dopomohlo aj vínko, pretože išiel pohárik za pohárikom.
V tom sa David postavil
Smiem prosiť???-
-Áno. -Odpovedala Tara

Spolu tancovali na pomalú pieseň ..Najskôr len tak ďalej od seba, keď v tom si David trošku pritiahol Taru.. A tak si Tara polozila hlavu na jeho rameno.


Po chvíli zdvihla hlavu, chcela Davidovi niečo povedať, keď v tom sa jej zahľadel hlboko do oči a začal ju bozkávať .. Tara sa nebránila a David ju držal a bozkal stále náruživejšie..

Keď v tom si Tara uvedomila čo sa deje. Vytrhla sa Davidovy s náruče
-David to nie je dobre??-
David už s pripitím hlasom
-Prečo veď ťa mám rád-

-Veď to, že ma máš rád, ale ja ťa milujem a už sa nechcem hrať na to, že sme len kamaráti.. Nebaví ma tváriť sa, že sa ťa nechcem dotikať.. Už sa konečne rozhýb a povedz mi pravdu čo odo mňa vlastne chceš, čo cítiš, či je to len kamarátstvo alebo niečo viac.. David Počuješ..-
Kričala Tara s celých pľúc.
- Milujem ta..-

-Aj ja ťa milujem- Zrazu povedal David.
- Milujem..-
Pritiahol si ju k sebe a začal ju vášnivo bozkávať v tom momente Tara bola len jeho, celá sa mu odovzdala. Počula to, po čom celé roky tužila..

Zrazu jej David pošepkal do ucha
-Poď ideme domov.-
Ani nevedeli ako a už boli doma...
Ležali spolu v posteli a začali sa maznať..

Tara vedela kde to skončí, ale nechcela nad tým rozmýšľať.. Chcela byť len s nim.. Tak dlho čakala na túto chvíľu.



Obaja zaspali v objatí...
Ráno David vstal ako prvý nechcel Taru budiť tak sa len vytratil z miestnosti.. keď sa pozrel do zrkadla tak mu bolo zle..

-Bože čo som to urobil.- Ale veď ju milujem. Nebudem sa už tomu brániť.- Mrmlal si David pre seba
Keď v tom Tara vošla do kúpeľne a zozadu ho objala
-Dobre ráno miláčik, hovoril si niečo???
-Dobre ráno.- odpovedal sucho David..
-Si v poriadku?- Tara začala byť nervózna, bála sa toho, že to skončí a zas budú len kamaráti..
- Áno som...- odpovedal David a pobozkal Taru.

Bol tu koniec tretieho ročníka.. Všetko bolo ako z rozprávky.. David a Tara boli ako dve hrdličky, hrkútali si všade.. Sem tam ich už spolubývajúci mali plné zuby, pretože keď sa nebozkávali tak sa objímali..


Až na jedno ráno keď Tara vstala mala žalúdok ako na vode... Rýchlo bežala do záchodu všetko s nej išlo von.Nedávala tomu nejaký význam až asi na tretí deň keď zistila, že jej meškajú a ešte k tomu jej bývalo zle.

Bola z toho vystrašená, dokonca zabudla ísť popriať Davidovi dobré ráno.
Stretli sa až pri ranajkách...

-Ahoj Bábika aká si bleda..-
-To nič neboj asi pokazený žalúdok-
-Ale už nejako dlho.. -
-Tak žalúdok dlho trvá.- vyhŕkla Tara nervózne
-Dobre , dobre ja len tak..-
-Idem si ľahnúť David ešte aby si to nechytil náhodou aj ty.- Zaklamala Tara, aj keď cítila, že tato choroba nie je nákazlivá, lebo to choroba ani nebola
-Dobre. Lieč sa-
Tara rýchlo zaliezla do WC a volala Irene

-Irena ahoj asi som tehotná-
-Čo si ??? -
-Tehotná je mi zle už par dni ale hlavne meškajú mi.- plačlivým hlasom oznámila Tara fakt, ktorý sa nedal zmeniť.
-Si normálna, vy si nedávate pozor? Ochrana ti nič nehovorí?-
-Dávame a hovorí čo budem robiť-
-Irena ja sa bojím čo na to povie David...-
-No nič postavy sa k tomu ako otec –A hlavne prestaň rumázgať ako malá.
-Ale veď len teraz budeme končiť školu, nemám prácu. Z čoho budem živiť??.-
-Budeš živiť???? BUDEŠ?? -Toto slovo Irena zdôraznila tak ako keby ho počula prvý krát.
-Snáď budete!!!! Neboj aj keby si bola tehotná tak to akurát stihneš, len budeš promovať s bruchom. Zachichtala sa Irena ironickým smiechom
-Fakt smiešne... Ako sa môžeš teraz ešte smiať.-
-Kým nie si, si istá nerob paniku.-
-Hmm.. Ďakujem za radu.-
-Čau -
Tara ešte ostala dlhu chvíľu v kúpeľni a plakala.

Keď sa trosku ukľudnila rýchlo išla do izby.. Zavolá ešte k lekárovi objednala sa na druhy deň na 12h
Na druhy deň išla s takým malým žalúdkom že by tam nedostala ani oriešok do neho asi po troch hodinách došla domov. S tou najväčšou obavou pozitívne je tehotná. Už to ostávalo povedať Davidovy.. Rozhodla sa, že mu to povie ešte v ten večer nech sa deje čo sa deje. Večer, keď David prišiel z prednášky, ho už čakala v hale.
-Ahoj zlato môžme sa porozprávať.. -
-Áno Bábika, samozrejme že môžeme.-
-Deje sa niečo.. -
-No dá sa povedať.. No nebudem chodiť okolo horúcej kase -
-David som TEHOTNA!-
-Čo?? Nie..- vykríkol David do tmy


-Nemôžeme mať spolu dieťa...-
David sa len otočil a odišiel nechcel ju počúvať už viac. Nezaujímal ho jej názor. Nechal ju tam stáť samu, bezbrannú a hlavne s jeho dieťaťom pod srdcom.





6.diel

Tu noc preplakala Tara celú... Vlastne plakala stále.

David jej dal najavo, že nemá záujem chce aby išla na potrat ,ale ona nechcela byt ako tie matky čo sa vzdajú svojho dieťa. Veď to bola jej krv. A Davidova....
Bola na to sama Irena nemala na ňu čas, pretože jej priháralo na skúšky. Tara sa nevedela sústrediť na učenie. Myslela len na jedno. Budem slobodna matka...
A David??? Ten cele dni nebol na intraku ,buď bol na prednáškach, alebo v knižnici.

Alebo boh vie kde. Tara o ňom nevedela vobec. Len sem tam ho započula, že prišiel neskoro večer. Ale ráno keď vstala už ho nebolo.
David niekedy v noci staval pri dverách Tarine izby a načúval, po každý krát počul len vzlyky.

Trhalo mu to srdce, ale stal si za svojim nechce dieťa. Možno raz časom ale nie teraz...
Tara vôbec netušila, že David stáva pri jej izbe. Možno sa jej niečo sem tam zazdalo, ale myslela si, že ma halucinácie. Bola vyčerpaná cele noci nespala a cez deň nejedla, aj keď sa nútila kvôli dieťatku. Aj lekár jej nadával za to, že to nie je zdravé. Že by mala viac odychovat a hlavne myslieť na to dobre a nie zle.

Prešli dni, týždne, mesiace na Tare začínalo byt vidno tehotenstvo. Tara začínala ešte horšie spávať. Dosť často sa prechádzala po prízemí aby prišiel spánok.

Jednu takú noc, stretla Davida. Skoro ho nespoznala zarastený, strhaný v tvári.
-Ahoj David.- pozdravila ho jemným hláskom.

David sa otočil, ked uvidel Taru s bruškom, bolo mu do plaču, všetko mu to došlo, chce byt s ňou. Nechce byt ako jeho otec, ktorý ho opustil. Zrazu spravil niečo úplne bláznivé, kľakol si pred ňu a vytiahol prstienok.

Ktorý už kúpil dávno, chcel ju požiadať o ruku, ale keď mu povedala, že je tehotná tak zastrečkoval a stiahol sa.
-Čo to ma znamenať David??-

-Prosím ta o odpustenie, všetko som pochopil, som blbec, už asi po stí krát, len ti ubližujem . Môžeš ma odmietnuť, pochopím ta. Ale ja ta milujem, už sľubujem, že ti neublížim. Chcem byt s vami.. Ja viem, že ti nemôžem nahradiť tie mesiace, čo som tu nebol, keď si ma potrebovala ,ale už som to pochopil prosím Tara...-
David ja...- Tara nedokončila vetu tisíc myšlienok tisíc otázok, ale nepočúvala ich iba jedno slovo mala na jazyku Milujem.
-Áno...- Všetko mu odpustila už dávno, možno ešte v ten deň, keď ju nechal stáť v hale samú. Proste ho milovala a na ničom inom jej nezáležalo. Bola tak slepo zaľúbená?? Nie, ona proste ľúbila ,celým srdcom ,bol to jediný človek, ktorého ľúbila, bol jej prvý a chcela aby bol aj posledný....



Rano nebolo Tare veľmi dobre mala veľké bolesti.. Na pôrod bolo ešte skoro. Veď bola len v 5mesiaci
-David... niečo nie je v poriadku!-
David dobehol za Tarou, ktorá odpočívala v posteli.

-Čo ti je???-
-Mam bolesti-
-Zavolám sanitku ideme do nemocnice? Nefunguje nam pevna,dočerta-
David vybehol pred internát, keď v tom pri chodníku zastavil taxík...
-Hej stojte, počkajte! Moja priateľka je tehotná a je jej veľmi zle. Prosím, rýchlo nás vezmite do nemocnice.-
-Auuu! To strašne boli. David ja už nemôžem ďalej!-
Ale Tari poď vydrž, už len kúsok a sme pri taxíku. No tak už len kúsoček... Tari ty to zvládneš!-
David priviedol Taru k taxíku a už aj leteli do nemocnice.

O pár hodín neskôr...

Taru si v nemocnici nechali, pretože veľmi pochudla za tých pár mesiacov čo nebola z Davidom. Trápila sa a tak sa to odrazilo na jej zdravý.
-Pani Doktorka koľko si ma tu necháte??- pýtala sa Tara zo strachom v hlase. Blížili sa promócie musí chodiť na prednášky ak chce prejsť

-Hmm... -zamyslela sa doktorka.
- Mila moja môžete byt rada že dieťa je v poriadku je dosť možné že si vás tu necháme až do konca.-
-To nie!!- vykríkla Tara
-Ja sa musím vrátiť čím skôr už je všetko v poriadku s priateľom sme spolu on sa o mňa postará budem si dávať pozor ja tu nemôžem byt tak dlho. -

-Nebudem s vami vyjednávať.- otočila sa doktorka na opätku a odišla

Tara sa chcela zas plakať nemôže byt tak dlho v nemocnici veď ju čakajú promócie.
Tara volala Davidovy aby vedel čo sa stalo
-Ahoj no nechajú si ma tu!- zavzlykala Tara

-Ja tu nechcem byt, chcem isť k tebe čaká ma škola musím sa učiť-
Tari oddýchneš si par dni, keď budeš jest a spať, tak ťa možno pustia skôr a ja ti budem nosiť úlohy a veci na učenie.. Hlavne sa ukľudni a oddychuj-
-Hmm dobre tak ahoj zatiaľ.- Rozlúčila sa Tara zo smutným hlasom s Davidov chcela byt pri ňom konečne mohla byt s im a teraz toto... Je zavretá v miestnosti , ktorá bola sterilne odporná.
David chodil za ňou každý boží deň...

A tak dni plynuli Tara začínala vyzerať konečne zdravo. Prešli asi tri mesiace, bolo už len pár dni do konca školy vonku už bola jar. Tara už nedúfala, že sa dostaví na záverečné skúšky--
Keď jej jedno ráno na vizite oznámila doktorka že môže isť domov.. Tara sa tak potešila, že chcela doktorku objať
-Ale musíte mi sľúbiť, že si budete dávať pozor-
-Samozrejme pani doktorka hlavne nech to mam už za sebou školu aj pôrod.-
-Na pôrod máte ešte čas mesiac. Bábätku je zatiaľ dobre tam kde je.-
- Takže si dávajte pozor Dovidenia-
-Dovidenia a ďakujem-- Tara hneď volala Dovidovy že ide domov ...No domov zatiaľ len do intraku domov ich ešte len čaká. Už len par dni a do toho domu pôjdu. Keď Tara ležala v nemocnici veľa kráť rozmýšľala aký bude, či veľký alebo malý ale asi na začiatok taký menší aj keď David sníval hneď o veľkom..
Tých par dni do konca sa obaja len učili...

A bol tu deň D posledná skúška a majú diplom. Obaja sa na tento deň pripravili ako vedeli.
Tara si obliekla jarne šaty aj keď do niečo ho sa narvať už mala problém. David si obliekol tiež niečo slušnejšie.


-Tak čo David??? Pripravený??-

-Myslím, že áno nech už to máme za sebou a ideme domov. -David kým Tara bola v nemocnici kúpil dom bolo to prekvapenie pre ňu, takže sa snažil o tom čo najmenej hovoriť.
-Hmm.. domov?? Ale kam??-
-To je jedno hlavne, že budeme všetci spolu. -A pohladil Tare bruško.

-Je čas David poďme...-
Obaja odišli na poslednú skúšku...

Je to tu 4roky preleteli ako voda, toľko sa toho zmenilo. Obaja sem prišli upne neskúsený, nevedeli čo ich čaká. Obaja mali veľké očakávanie od školy, miesta... Ale toľko veci sa zmenilo. Tara nosí Davidove dieťa pod srdcom, David ju šialene miluje. Sú zasnúbený a plánujú svoj spoločný život.. Ani jeden to nečakal ani neplánoval proste to prišlo ako sen, ktorý sa ale nikdy nerozplynie...
-Tari mam to prešiel som už som pán Mgr. Koper ... Smial sa David a ty si určite Mgr. Oliverová, teda pardon o chvíľu Koperová...-
-Tari čo je čo sa netešíš??-
-Neprešla som?? -Povedala Tara so smutným hlasom..
-Čo si??? To nemyslíš vážne veď si sa učila všetko si vedela, a a a...-
V tom Tara skočila Davidovy do reči.
-A a a si robím srandu.- Začala sa smiať Tara až nevedela ľapnúť dych

-Tara ty si blázon.. A to my chceš priviesť infarkt.-
-Nie miláčik! To by som si nikdy nedovolila. -Tara pohladila Davida po líci..

-Tari zavolám taxík??? Pôjdeme myslím že je čas... Už musíme prenechať izby ďalším.-
Obaja sa dohodli, že koncoročný večierok robiť nebudú, Tare v jej pokročilom štádiu tehotenstva by to neprospelo. A David ho nechcel robiť bez nej
-áno ideme.... Do neznáma... David myslíš, že v našich izbách budú tiež bývať nejaký mladý ľudia ako my??-
David sa zamyslel -Neviem...-
Keď už obaja nastupovali do taxíka, zrazu Tara zazrela dvoch mladých ľudí dievča a chlapca..


A vtedy si spomenula, že i ona tak tam stala s malou dušičkou a bála sa čo bude... Teraz je šťastná ma všetko čo chcela Davida... a dieťatko, ktoré ešte len príde.........
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[gabča]

bude aj dalsi diel???
_________________
toto je super forum

[Gatmička]

Gabča myslíš dnes
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[gabča]

nie nie len ze ci bude som zvedava
_________________
toto je super forum