Láska z detstva

[Hanka]

Nadherne a najkrajsia cast bola pri tom ked si hovorili svoje ano..

[Anistria]

krásný dílek jinak já tenhle příběh nečetla tak ani nevim co se odehrávalo jen vím ze skuženosti že s malýma školákama je práce až nad hlavu
_________________
jsem čičiči

[Gatmička]

Ďakujem moc moc všetkým, asi som nevedela koľkí ste čítali anonymne a dokonca ktorý vôbec hrozne ma to teší že stále mam čitateľov.. a to to viac sa teším keď prídeme ku koncu dielov ktoré sú už napísane aby som mohla písať ďalšie

11.diel

Prešlo niekoľko rokov s dievčat sa stali dve školo povinné malé slečny, obe rástli do krásy. Všetko vyzeralo že bude už len dobre. Lenže život je sem tam krutý a začal sa zahrávať aj s našimi postavami....
Tara si myslela, že keď dievčatka podrastu budem to lepšie, ale mýlila sa potrebovali oveľa viac pozornosti. Lenže na všetko bola sama, David cele dni nebýval doma, ale v kancelári. Veľa krát chodil až neskoro večer domov a zas ráno odchádzal. Jeden večer Tara čakala Davida chcela sa s nim porozprávať, že to tak to nejde a tak ho čakala s večerou, ale Davida nikde.

Asi po dvoch hodinách čakania sa rozhodla, že mu zavolá aj keď veľmi nerada mu volávala do prace vedela, že to nemá rad.

Telefón zvonil a zvonil ale nik to nezdvíhal. Po asi 10krate zazvonia to zložila. Nepáčilo sa jej to začínala sa o Davida báť. Čo keď sa mu niečo stalo, čo keď je niekde zranený, bez pomoci tam leží... Tara hneď začala myslieť na to najhoršie. Sadla si do obývačky, že ho počká.
David prišiel domov okolo druhej ráno. Bol prekvapený, že sa svieti v obývačke išiel nakuknúť a našiel Taru spať na gauči.

Jemne ju zdvihol a odniesol do spálne. Tara bola taká unavená, že ju to vôbec nezobudila. Jemne ju položil do postele a ľahol si tiež.

Ráno keď Tara zobudila našla sa v posteli v prvom momente bola zmetená lebo si pamätala, že čakala Davida. Utekala sa pozrieť, že či nie je doma. Ale už nebol, skoro týždeň sa takto míňali.
-Dobre ráno Mima..-
-Čo je Tari si nejaká smutná?-
Tara si vzdychla. -Mima už asi týždeň som nevidela Davida ráno odchádza skoro, večer pre zmenu neskoro. Som s toho nešťastná dvojičky sa ma raz opýtajú kto je ten ujo. Včera som ho čakala ale bola som taká unavená, že ani neviem kedy ma preniesol do postele. Práca, dvojičkami sa treba učiť. Aspoň, že tvoja choroba sa ustála. Toľko trápenia by som asi nezvládla..Som na všetko sama ak nerátam teba. Pretože ty my naozaj pomáhaš ale vieš... Chýba mi tu David-

-Ja viem, že David tu chýba a hlavne tebe, ale aj dievčatám. Mala by sa s ním porozprávať. -
-Mima ja som sa snažila, ale nedvíha mi mobil ani pevnú. Už neviem ako ďalej stále len pracuje. Všetko ide dole vodou.- rozplakala sa Tara.
-Dievčatko moje no neplač, neboj David ťa miluje na do všetko. Robí to kvôli vám aby ste sa mali dobre. Vieš čo ,keby si si vyšla do mesta trosku vyvetrať hlavu dievčatá sú v škole, David v práci ty máš voľno, tak čo niekam nejdeš?-
-Ja neviem či to je dobrý nápad? Vieš len predsa asi by som ho mala čakať doma čo keď príde a ja tu nebudem.-
-A dokedy ho chceš čakať keď príde tak ti zavolá len chod... Chod si kúpiť niečo pekne zájdi si ku kaderníkovi ale len tak sa chod potúlať. -
-Máš pravdu Mima asi pôjdem.-
Tara ako prvé išla ku kaderníkovi zmena je život si povedala.


Behala po obchodoch a nakupovala konečne mala pocit, že je všetko tak ako kedy si. Zašla si do kaviarničky na kávu. Zamyslene sedela, keď v tom počula hlas, ktorý ju zdravil.

-Dobrý deň môžem si prisadnúť??- Pred ňou stal príjemný muž a veľmi pekný, hnedej pleti, mal zelene oči a čierne vlasy..
-Ale veď tam vedľa je miesto.- Ukázala Tara vedľa..
-No je ale vy tu sedíte tak sama a smutne tak som si pomyslel, že spoločnosť vám urobí radosť, ale keď nechcete ja môžem isť.- Muž sa otočil, že odíde, keď Tara zrazu urobila niečo čo ju samu prekvapilo.
-Prisadnite si máte pravdu spoločnosť ma poteší.-

-Volám sa Paul Rosenberg.-
-Ja som Tara Koperová. -
-Teší ma .-Pousmiala sa Tara na Paula.
-Vy asi nie ste odtiaľ to že??-
-No ako sa to povie do sťahoval som sa asi pred troma mesiacmi, ešte to tu spoznávam. A vy??
-Ja tu bývam už par rokov je tu pekne, niekedy by ste mali sa ísť pozrieť na náš park je tam nádherne.-
-Park??-
-Keď chcete môžem vás tam niekedy zobrať.- Vyhŕkla Tara zo seba ,ani nevedela čo ju to pochytilo v momente to oľutovala. V duchu dúfala ,že to odmietne

-To budem rad. -Ešte dlho sa spolu rozprávali keď v tom si Tara všimla, že je už skoro šesť hodiny.
-Bože musím už ísť, som si ani nevšimla, že je už toľko hodín.-
-Stretneme sa ešte.. -opýtal sa Paul
-Veď som vám sľúbila, že vás zoberiem do parku čo tak za vo v piatok tu o 11h.A myslím, že môžeme si tikať. Čo povieš?- Začervenala sa Tara
-Dobre tak v piatok, budem sa tešiť. -

Tara odchádzala s dobrou náladou už dlho si s nikým tak dobre nepohovorila. Keď prišla domov David doma ešte nebol. Dievčatá sa učili u seba v izbe.
-Ahojte..-
-Mamy kde si bola?? -
-Bola som v meste niečo som vám kúpila.-
-Čo, čo.... obe dobehli.-

-Mamy to je krásne tričko..- Tešila sa Tamarka
-A to moje to si dám zajtra do školy. Všetky dievčatá nám budú závidieť, také nemá nik..- pridala sa Viki.
- Mamy ty si super.-


-A čo bolo v škole? Keď už sme pri tom.-
-Ja som dostala jednotku.- Pochválila sa Viki.

-A ty Tamarka??-
-Nooo ja trojku. -
-Tamarka zas si sa neučila.-
-Mamy učila, ale mňa to tak nebaví.-

-Mňa tiež veľa veci nebaví a musím ich robiť. Dúfam, že zajtra si to opravíš. No idem za Mimou vy sa nachystajte do školy, večera a do vane. Zajtra stávate do školy nie že budete dlho hore.-
-Ahoj Mima..-

-No ahoj už som myslela, že si zabudla kde bývaš. Nie nezabudla..- usmiala sa Tara.
-Ako bolo?? Dobre nevidíš ..-
-Fiha novy účes pekne. Vyzerá, že ti to prospelo..-
-Asi áno, ďakujem, že si ma vyhnala.- V tom si Tara spomenula na Paula.
-David je doma Mima?- Tara už dopredu vedela odpoveď.
-Tari je mi ľúto ale nie. -Tara ostala smutná.
-A bol aspoň?-
-Na chvíľu, ale len sa prezliekol trošku sa porozprával s dvojičkami a zas letel.
-Aspoň sa pýtal kde som??-
-Samozrejme...- zaklamala Mima
-Povedal, že dnes do polnoci príde.-
-Mima to už toľko krát povedal, že neuverím kým neuvidím. Idem ešte do pracovne pripraviť písomky obstaráš dievčatá prosím ťa.. Prídem potom im dať dobru noc.-

Tara sa posadila za počítač rozmýšľala nad Paulom. Keď zrazu si všimla, že sa pripojil na pc. Mala mu chuť napísať, ale nechcela sa vnucovať.
Keď v tom jej blikala sprava.

Tara rýchlo vypla čo si písala s Paulom, lebo započula, že na ňu kričí Viki.
-Mami?? Čo tu robíš?-
-Pripravujem písomky, čo by som tu robila?- Zazmätkovala Tara

-Ja len tak sa pýtam. Mami môžeme si zajtra obliecť do školy tie nove veci. Prosím.-
-A ste už naučené??-
-Sme..-
-Obe??-
-Áno, mami obe.-
-Tak sa choďte najesť a späť.-
-A môžeme?-
-Môžete.-
-Ďakujeme. Dobru noc mami.-
-Viki a pusu? -
-Mamiiii.. Ale..-
-Vikina Koperova snáď máš s tým nejaký problém. -Zo smiechom hlase povedala Tara.
-Nie mami.-

Bola skoro polnoc, všetci už spali okrem Tari, čakala zas na Davida. Povedal, že do polnoci príde, ale zas ho nebolo. Začínala mat pocit, že už býva v dome sama, len s Mimou a dvojičkami vyše týždňa ho nevidela ak neráta to, že nájde ráno neustlanú posteľ.

Nevládala ho už čakať a tak si išla ľahnúť aj ona.

Ráno keď vstala posteľ bola tak ako si ľahla to znamenalo, že nebol ani doma.
Hneď mu volala na mobil.

-Prosím??-Ozval sa rozospaný hlas
-David prosím ta kde si?? Si zabudol kde bývaš ale nevieš trafiť domov?-
-Tari ,Miláčik prepáč ale mam toho veľa. Dnes by som mal prísť domov normálne.-
-David to mi už hovoríš týždeň.-
-Tari ja viem, ale.....Musím končiť zvoní mi tu pevná.-
-DAVID!!!!-
Tara už počula len tut-tut.
Cely deň v práci rozmýšľala nad Davidom. Myšlienky jej zablúdili aj k Paulovi. Nevedela ho vypustiť s mysle. Nevedela prečo, ale hrozne sa tešila na piatok, tešila sa na to, že zas jej bude dobre, na chvíľu zabudne na všetko.
Po práci sa Tara vybrala za Davidom do kancelárie, mala toho už dosť, nejde to tak to ďalej si povedala, musí byt viac doma.
V kancelárii sedela Davidova sekretárka.

Tara na ňu len vybafla.
-Je tam??-
-No je ale ste ohlásená??Sadnite si ja vás ohlásim.-
-Ja si nebudem sadať a ani čakať.- Tara sa rozbehla rovno za Davidom a sekretárka nevedela čo skôr.
Keď prišla David sedel pri počítači. Napriek tomu, že Tara vošla s dosť hlasným rachotom, tak si ju nevšimol, až keď ho pozdravila.

-Ahoj.-
-Pan Koper tato žena nechcela počkať. Ja sa vám ospravedlňujem.-
-Leona to je v poriadku, môžete isť.-
-Dáte si kávu?-
-Povedal vám ,že môžete ísť.- odštekla Tara
Sekretárka sa otočila na opätku, keď odchádzala zazrela na Taru.
-Tari čo tu robíš??-
-No čo myslíš, doma si nebol ani nepamätám. Bol som doma ale ty si bola v práci.-
-Kedy??-
-No včera?-
- Včera som nebola v práci veď mávam utorky voľné veď to vieš. Veď Mima ti hovorila, že som v meste. -
Nehovorila mi nič. -
-David ty si sa na mňa aj pýtal ,keď si bol doma?-
David mlčal.
-Tak pýtal? NIE!!! Že??? Zaujíma ta aj niečo iné?-
-Tara robím to pre nás. Aby sme sa mali dobre.-

- David za takú to cenu to nechcem chcem byt radšej chudobná.
Mal by si sa zamyslieť, čo ti je prednejšie, čí práca alebo rodina.
Ako vôbec ešte nejakú máš. -Kričala Tara už naozaj nahnevane.
-Čo tým chceš povedať? Myslíš, že mňa to baví byt tu od rana do večera. Myslíš, že by si nás s toho učiteľského platu uživila?-
-David!!!! Veď sám si ma v tom podporoval nechcela som to, lebo som vedela, že malo zarobím . Kto hovoril, že na tom nezáleží, nech robím to čo ma baví? A teraz mi to vykrikuješ? Lenže mne na rozdiel od teba neprerastala práca cez hlavu.- Tara vybehla s pracovne zo slzami v očiach.

Keď Tara odišla sekretárka sa vybrala za Davidom. David stal pri okne a hľadel von.

-Pán Koper je všetko v poriadku?? Môžem vám nejako pomôcť.-
-Nie Leona nechajte tak, dnes už môžete isť domov.-
-Ale pán Koper...-
-Povedal som. Dnes vás už nebudem potrebovať.-
Leona ešte chvíľu hľadela na Davida, ale napokon odišla.

Ospravedlnujem sa vam za jednu fotku kde ma Tara, plakat ale ona nie a nie sa prestat usmievat. :sorry:
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[Maggi]

Veľmi dobrý. Aj keď ma rozosmiala tá chybička. Ale mohlo to byť, že ona plakala ale nechcela to priznať a tak sa usmievala .
Mne sa ten účes predtým páčil viac a dievčatá majú krásnu izbičku.
_________________
Čo nevyrieši rozum, vyrieši čas

[Elli]

aj mne sa ten pribeh velmi paci gatmicka je skvely velmi pekne fotky,citala som ho aj na starom fore a teraz som zacala odznova a vidno ako sa postupne zlepsoval takze sa tesim na tie uplne nove casti

[Alexxali]

moj koment dostanes asi taky isty - JE TO SUUUUUUUUUUUPER, !!!!!!!
_________________
Byvaly AliXmAn !

[Jack Ohamo]

Mne sa to taaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaak paci ,
nebol by som to ja keby som nespomenul kde je dalsi diel ????

[Carrie]

Gatmička myslím, že s ato oplatí ešte raz čítať aspoň si zopakujem ich minulosť , ale sa teším jak to bude potom keď dvojčata budú väčšie...mno ale npredbiehame

[katty]

[Jack Ohamo]

:?Paneboze, preco nepustí toho Paula z hlavy? zaplieta sa to...

[Gatmička]

Jack Ohamo ty to tak zlato prežívaš
Ja viem že to už nie je ono keď ste to čítali po prvý krát, ale tak dúfam že je ten príbeh taký že sa to dá čítať aj viac krát. Postupne sa dostaneme tam kde sme skončili, len keď že sa pridali i nový tak musím isť pomalšie, čo mi samozrejme nevadí lebo nemám ešte diel...
_________________
Tomak je BOH
len mu to nikto nehovorte

[Jack Ohamo]

no tak ho pridaj, a ja som cely zlaty , takze a inak volajte ma Jacky

[lenushiq]

no ja sa už mocinky tešim na novy diel uuplne super tušíím naj čo som doteraz čítala šecky boli o ničom ale tnto je super no a ešte na jednej stranke su suepr komixy ked scete potom pisnem stranku ale určo ju šeci znate ale to od veci teraz.
inac minule som revala pri jednom dieli no asi aj pri viacerych ale už nevím kery to bol hehe
_________________
♥HiP-hOp♥GiRl♥
nhoo jako total mimo hh noo do ma pozná vie do som hh...jako mne nekedy tak šibe heeej....ale nekedy chytím takú depku žhe preč ode mna...nho newa a HIPHOP IS MY LIFE.......cmuuq

[Hanka]

Juuj...uz chcem dalsi diel!No ale toho paula vazne nemusela stretnut...dufam,ze sa im vztah nerozpadne inak by ma to dost mrzelo oni su taky pekny parik..