Mestečko Sunville

[Sarlatan]

Tak z dôvodu "reštartu" fóra umiestnim sem všetky tri časti čo som napísal... onedlho sem uverejním aj štvrtú, už ju mám rozrobenú ....

1.časť - nasťahovanie

Mestečko Sunville je síce malé ale za to je krásne. V Sunville nežije príliš veľa ľudí, no za to sa aspoň každý pozná a každý o každom vie, teda aspoň si to aspoň myslia.
No jedného krásneho a slnečného dňa sa prisťahovala do Sunvillu 4 členná rodinka Lianová. Otec Tomas, mama Julia a dvaja bratia Teodor a Daniel.Taxik zastal pri jednom krásnom dome a Teodor s Danielom z taxíka so smutným pohľadom pozeraly na nový domov. Všetci postupne vyšli z Taxíku povyberali vecy z neho a taxík potom naštartoval a odišiel. Tomas a Julia sa pozrely na nový dom a Julia vraví.

"Tomas, dobre si to vybral. Ten starý dom pre nás bol prílyš malý ale tento je fakt veľký a má dokonca aj bazén a saunu, dokonca tu mám aj priestor pre svoje kvetinárstvo."
"No hej, to som rád že sa tešíš. Dúfam že sme ho dobre zariadily vtedy."
"Tak to dúfam aj ja," s úsmevom prikývla Julia.
Zatial Teodor s Danielom si pozeraly nové okolie.
Daniel s povzdychom vraví: "Sú tu krásne domy, čo myslíš?"
Teodor sa otočí a naštvane povie: "Tebe sa tu hádam páči alebo čo?! Veď si fňukal ako malý keď sme odchádzaly!"
Daniel sa robyl že tú poslednú vetu nepočul: "To zas nie ale nevyzerá to tu až tak zle, to musíš zas uznať."
Teodor si povzdychne a odpovie:"Css!!! Ty si sa fakt zbláznil krpec! Už aj ty?! Už aj tebe sa tu páči?! No počkaj ty zradca!"
Teodor chytí Daniela za krk a začne ho mlátiť.

Daniel zavrieska: "Hej prestaň ty magor! Tebe už vážne šibe?!"
V tom sa otočí Julia a Tomas na chlapcov a Julia zakričí: "Prestante sa mlátiť lebo inak budete mať zaracha!"
Zatiaľ sa Tomas nenápadne vplýži do domu.
Julia opäť ale teraz naštvane zakričí: "A dosť! Mám toho dosť! Sme tu päť minút a vy sa musíte začať mlátiť!"
Chalani ju ignorujú a ďalej sa bijú. Julia celá zčervenie a zakričí na celú ulicu: "Dosť! Chote do svojej izby, ale už aj! A nevídete z tade kým nebude obed!"

Teodor a Daniel sa konečne prestanú biť a naraz povedia: "Áno pane!"
Obidvaja sa presunú do domu a najprv hladajú izbu, keď ju už konečne nájdu tak sú prekvapený aká je veľká ale sú zároveň sklamaný že majú spoločnú.
Teodor pokrúti očami a vravi: "No pekne! Zas s týmto krpcom byť v jednej izbe."
"Hej! Vravíš niečo?" Odpovie nafučane Daniel.
"Buť ticho inak ti zas jednu urvem!"
Chalani si ľahly na postele a pustily si hudbu.
Teodor len tak po tichu si zamrmle: "Aj tak to je zas tvoja vina, krpec!"

Medzitým Tomas a Julia prídu do svojej izby a Tomas sa Julií spíta.
"Julia?"
"Áno?" Julia zareáguje.
"Prečo si ich poslala do izby?" Spíta sa potichu Tomas.
Julia sa zamračí a sa spíta: "A čo som mala spraviť?!"
"Nechať ich tak." S úsmevom odpovie Tomas.
"Nechať ich tak? Veď by sa pozabíjaly!"
Tomas sa zasmeje a vraví: "Veď sú to už takmer muži a muži si to vybavia vždy po svojom."
"Ak tým myslíš úbohé mlátenie, tak s tým sa ešte nikdy nič neviriešilo!" Nahlas povie Júlia.
"Veď dobre nekrič," Tomas sa utiahne.
Julia naštvaným hlasom povie: "Ja nekričím!"
"To je jedno a nenazval by som to mlátenie ale ručná diplomácia."

"Ručná diplomácia?! To je čo zas za hovadinu?! Vieš čo?! Ja idem urobiť obed, ešte 5 sekúnd sa budeme o tomto rozprávať a ja sa už potom vážne neudržím." Júlia sa naštve a odíde do kuchyne.
Tomas sa len zamračí a lahne si na posteľ a začne o tom premýšlať.

O 30 min. neskôr.
Júlia pripravuje v kuchyni sendviče na obed a medzitým tam dôjde Tomas.
Tomas sa potichu zašepká: "Prepáč, nechcel som aby sme sa za to pohádaly."
"No čo mám robiť?. . .Už som ti odpustila." Júlia sa usmeje.
"Vážne?" Tomas sa čuduje.
Julia sa zasmeje a odpovie: "Vážne, ale sľúb mi že už takú blbosť nepovieš."
Tomas sa usmeje a povie: "Sľubujem."
"Ok to som rada, a teraz choď zavolať tých dvoch vo vezení." Júlia prikáže Tomasovi s úsmevom.

Tomas otvorí dvere na izbe a s úsmevom vraví: "Hej vy dvaja otroci, pote sa naobedovať."
Daniel s Teodorom vyšli s izby zatvoria dvere a posadajú si na stoličky pri stole.
Julia prinesie taniere so sendvičmy a Teodor sa spíta: "Prečo sú na obed sendviče?"
"Lebo som nestihla nič kúpiť. Buď rád že aspoň máme niečo na obed."
Všetci začnú jesť a Júlia sa opíta Teodora: "Teo a čo tvoja Martina? Ako to prežíva keď sme sa presťahovali?"
Teodor položí sendvič na tanier a hovorí: "No ako asi?! Bola smutná aj ja tiež a to som aj teraz a ešte k tomu som naštvaný! No povedala že ma niekedy príde navštíviť. Už sa na ňu teším."
Potom všetci zas stíchly a jedly.

Teodor si bol ešte dvakrát pre ďaľší sendvič a potom všetci dojedly.
Daniel ako vždy musel umívať riad no tento krát sa už sa nahneval a povedal: "Prečo furt musím všetko robiť ja?!"
Tomas sa tvári že to nepočul a odkráča do obyvačky a Júlia povie: "Tak dobre, Teo choď vyniesť smeti!" a potom odkráčala von na záhradu.
Teodor sa naštve a pomaly vyberá smeti a pri tom si mrmle: "Fuj! To ale smrdí!", výde von a zahadzuje smeti do koša, otočí sa o pomaly kráča k domu keď tu si všimne prekrásnu babu ako kráča okolo neho.

Zapáči sa mu a rýchlo premýšla ako ju osloviť, tak ho niečo napadne a zakričí: "Prepáč!"
To krásne dievča sa otočí a sa spíta: "Ano? Chceš niečo?"
Teodor sa spíta to čo ho prvé napadne: "Ja som tu nový a mama nevie kde je tu obchodné centrum. Nevieš to náhodou?"
Dievča sa zasmeje a odpovie: "No náhodou to viem presne..." a začne mu ukazovať a popisovať kde to je.
Teodora to veľmi nezaujíma tak len prikivuje hlavou a tvári sa že rozumie, jedinné čo ho teraz zaujíma je ako ju zbaliť.
Ona už skonči a Teodor sa spíta: "Ako sa to vlastne voláš?"
"Volám sa Silvia a ty?."
"Pekné meno Silvia... moje meno je Teodor." Teodor sa usmeje a pokračujú v konverzácií.
"Nešla by si niekedy so mnou do toho obchodného centra, len aby som sa tam nestratil" Teodor sa na Silviu usmeje.
Silvia sa pozre na Teodora a zasmeje sa: "No neviem, nezviknem chodiť von s ľudmi ktorých nepoznám."
Teodor nahodí smutné oči a vraví: "Prosíííím!"
"No tak dobre ale len do obchodného centra a späť domov!"
"Môžem sa ťa niečo spítať?" Spíta sa Silvia.
"Jasne že hej."
Silvia sa len usmeje a pýta sa: "Ten s ktorým si sa mlátil dnes doobeda bol tvoj brat a tá čo na vás kričala, vaša mama?"
Teodor prevalý oči a vraví: "Ano, no ten môj brat je taký chumaj že by si niekedy zaslúžil poriadnu priúčku. A kde to bývaš?" Nenápadne sa spíta Teodor.
"Bývam hneď tu vedľa..." Silvia natiahne ruku a ukáže na dom ktorý je na menšom kopci.

"Hmmm, pekný. A o koľkej by sme išly?"
"Neviem, môžem ti zavolať ak mi dáš číslo."
"Jasne, 45...." Teodor povie Silvií čislo a Silvia odíde.
Teodor sa otočí k dverám a ide dnu. Keď prišiel dnu tak sa ho Daniel spítal: "Kde si bol tak dlho?! Veď tie smeti nevážia zas 5 ton." Začne sa smiať Daniel.
"Ha-ha, krpec, veľmy vtipné." Odpovie podráždene Teodor.

Večer:
Tomas s Juliou pozerajú večerný film v obývačke, Daniel číta Vojnu a Mier a Teodor leží na posteli a počúva hudbu keď v tom zazvoní telefón.
Z obívačky sa ozve: "Idem zdvihnúť!....... To je pre teba Teo!" Zakričala Julia.
Teodor uteká na chodbu a zdvihne slúchadlo a ozve sa: "Halooo."
Z telefóna sa ozve: "Ahojki láska."
Teodor sa prekvapene spíta: "Martina to si ty?"
"Ano! Kdo by to mal byť?" Čuduje sa Martina.
"Ja len tak, nemyslel som si že mi budeš volať."
"Chýbaš mi láska, je tu bez teba strašná nuda. Ako sa máš?"
V tom počuje Teodor v telefóne ďaľší hovor: "Prepáč, počkaj sekundu prosím, mám tu druhí hovor."
Teodor prepne na druhí hovor a tam sa ozve.

"Ahoj cestovateľ."
Teodor premýšla chvíľu kdo by to mohol byť, no nesmelo sa spýta: "Silvia ty si?"
"Aká Silvia?" Ozve sa zo slúchadla.
"Tu je tvoja babka, Teo. Čo už nepoznáš vlastnú babičku po hlase?" Babička sa čuduje.
"Prepáč baby.Prosíš si mamu k telefónu?"
"Nie, nie. Chcem sa niečo teba spítať."
"Aha. A čo také?"
"Čo by si chcel na narodeniny?"
"Ale baby! Tie mám až o mesiac"
"To rýchlo preletí." Odpovie babička.
Teodor chíľu premýšla čo by chcel a na koniec odpovie: "Novú lampu na nočný stolík."
"Ako si želáš. Tak sa maj." Babička zloží a Teodor prepne hovor naspäť na Martinu.
"No čo to tak dlho trvalo?" Spíta sa Martina.
"Prepáč babka volala." Odpovedá Teodor.
"Aha, no pítala som sa ako sa máš."
Teodor zas počuje prichádzajúci hovor a povie: "Prepáč zas niekdo otravuje."
Prepne hovor a tam sa ozve: "Nazdar cudzinec."
"Babka zabudla si niečo?" Spíta sa otrávene Teodor.
Z telefóna sa ozve: "Ja nie som tvoja babka, to som ja Silvia."
"Si-si-lvia?" Koktavo odpovie.
"Kdo iný? Chcela som sa spítať že či zajtra o 15:00 hod. vyhovuje." Spíta sa Silvia.
"Sa-sa-mozrejme" Zas koktavo odpovedá Teodor.
"Ok, tak zajtra, maj sa!"
Teodor prepne hovor naspäť na Martinu ale už počuje obsadzujúci tón, zloží telefón a hneď na to k nemu pribehne Tomas a vraví mu: "Dnes si ešte necvičil, mal by si každý deň keď chceš byť fit, ja keď som bol mladý tak..."
Tomas začal rozprávať 30 minút o tom ako on cvičil keď bol mladý.

Teodor už to nezvládol a odpovedal: "Jasne oci, už som to počul milión krát. Idem si zacvičiť a potom spať."
"Ok tak choť." Odpovedal Tomas a išiel naspäť do obivačky.
Teodor odkráčal do izby kde mal jeden posilovací stroj, prezliekol sa do úboru a začal cvičiť. Medzi tým Daniel už piaty krát dočítal knihu Vojna a Mier. Daniel sa pozrel na Teodora, zakrútil hlavou a odišiel sa osprchovať.
Zatiaľ Teodor posiloval ako mohol.

Daniel prišiel o 15 minút neskôr a už aj osprchovaný a vtedy Teodor vstal a išiel sa tiež osprchovať. Po pár minútach aj on prišiel ľahol si do postele a zhasli svetlo a išly spať.
Medzitým v obívačke aj Tomas s Juliou povipínaly televízor a išly si lahnúť.
Keď už boli v postely, Julia potichu povela: "Dúfam že už tu budeme mať väčší kľud ako v starom meste."
"Hmmm, hej." Zamrmlal Tomas a zaspal.

KONIEC PRVEJ ČASTI!!!

[Sarlatan]

Ospravedľnujem sa za obrázky v prvej časti... robil som cez imageshack a len som sa učil, teraz budú lepšie ...

Časť II. - nové začiatky


A je to tu! Je presne 7:03 a budík na Danielovom nočnom stolíku začal zvoniť do prvého rána v novom mestečku, v tom Daniel natiahne ruku a klepne po budíku a ďalej spí. Teodor vstal a videl že Daniel nereaguje na budíky, pomaly sa odplazil von z izby a išiel si dať niečo pod zub. V kuchyni keď otváral chladničku tak v tom pribehne Júlia a vraví: „Dobré ráno Teo. Kde je Daniel? Čo spí?“
Teodor sa uškrnie a vraví: „Nie, Daniel je už hore len sa oblieka. Asi mu to bude dlhšie trvať lebo chce vyzerať dobre prvý deň v škole. Ináč dobré ráno.“
Júlia sa na Teodora podozrievavo pozrie a pomaly vraví: „Dobre verím ti. Tak dobrú chuť, idem sa osprchovať,“ napije sa vody a odíde.

Júlia odkráča do sprchy a Teodor si zoberie svoju mysu cereálnych vločiek a začal jesť. Keď dojedol, hodil mysu do drezu a odkráčal do izby. Tam sa potichu prezliekol aby nezobudil Daniela. Medzitým Júlia vyšla zo sprchy, a akurát prišiel autobus a Teodor odchádza do školy. V tom si Júlia všimne že sa na chodbe sa obúva iba Teodor ale Daniel nikde. Otvorí dvere do izby a tam už len vidí ležať Daniela na postely a zakričí: „DANIEL! STAVAJ! UJDE TI AUTOBUS!“

Daniel sa strhne, pozrie sa von oknom a vidí ako pred domom stojí autobus. Rýchlo sa začne obliekať a už len uteká k autobusu. Nanešťastie autobus už naštartoval a odchádza. Daniel ho začne naháňať a kričí: „ Stojte! Prosím vás stojte!“ ale autobus nezastavil a na zadných sedačkách sa žiaci začali smiať na Danielovi ako uteká za autobusom. Daniel už nevládze a v tom autobus zastaví na červenú. Daniel z posledných síl uteká a ďakuje bohu že autobus zastavil ale v tom sa opäť nanešťastie z červenej stala zelená a autobus sa zasa pustil do pohybu. Začne kričať: „Pre lásku božiu zastavte! Čakajte ma!“. Po pár minútach behu autobus začne spomaľovať až zastaví a otvoria sa dvere, v tom tam dobehne Daniel a nastupuje do autobusu. Šofér sa naň začudovane pozerá a vraví: „A ty čo by si si želal?“
Daniel lapá po dychu a vraví: „No však toto je školný autobus či nie?“
„Áno je ale tamto to je škola. Čo chceš aby som ťa na autobuse vzal aj do triedy?“ Zasmeje sa vodič a spolu s ním aj celý autobus.
Vodič sa spitá Daniela: „Čo si bežal za nami že si taký udychčaný?“
Daniel pozrie na šoféra a odpovie: „No bohužiaľ hej. Ešte že ste šli tak pomaly inak by som ani nevedel kam ísť.“
Šofér sa zasmeje a vraví: „Ospravedlňujem sa za to, vôbec som si ťa nevšimol. Ty musíš byť určite nový lebo som ťa tu ešte nevidel.“
„No hej,“ odpovie potichu Daniel.
„Tak ťa tu vítam ale nechcem byť zvedaví, ale tam kam si chodil do školy pred tým ste nemali školné tašky?“
Daniel sa začudovane spýta: „Prečo sa pýtate?“
„Lebo nevidím že by si ju mal so sebou.“
„Do paroma!“ ani to nestihol dopovedať a už bol na pol ceste domov. O pár minút neskôr vtrhne do domu, vezme školskú tašku a uteká na späť do školy.
Po príchode do školy zostáva posledná minúta do zvonenia. Daniel príde do svojej novej triedy a sadne si do prázdnej lavice kde pravdepodobne nikto nesedí a utiera si pot z čela.

Medzitým Tomas odišiel do práce a Júlia dokončieva svoje kvetinárstvo aby ho mohla čoskoro otvoriť. Ukladá a upravuje kvety čo jej donieslo malé nákladné auto. Zatiaľ si objednala pár druhov kytíc na začiatok, dokonca aj pár kytíc vytvorila sama. Po približne hodine a pol Júlia dokončí svoju prácu a rozmýšľa akoby mohla zverejniť svoje nové kvetinárstvo, keď tu zrazu uvidí v novinách inzerát –Začali ste podnikať? Nikto ešte nevie o vašom podniku? Tak napíšte nám a mi sa postaráme o vašu reklamu lacno a rýchlo... –. „Toto musí byť znamenie!“ pomyslí si Júlia.
No o chvíľu sa zamyslí: „Čo keď to je len nejaký podvod?“.
„Zavolám Jonathanovy a spýtam sa či by to nemohol preveriť, veď je predsa právnik,“ pomyslela si Júlia a hneď bežala k telefónu, naťuká číslo a čaká. O pár sekúnd sa ozve v telefóne: „Dobrý deň! Tu pohrebná služba Orchidea.“
„Ups prepáčte to je omyl,“ Júlia zavesí telefón, zasmeje sa a skúša to druhý krát. Po chvíle sa ozve v telefóne: „Prosím?“
„Ahoj. Jonathan ty si?“ pýta sa Júlia.
„Áno a kto je tam?
„Tu Júlia, nepamätáš si už na mňa?“
„Ahoj Júlia. Prepáč, dlho som ťa nepočul.“
Júlia sa usmeje a pýta sa: „Mohol by si niečo urobiť pre mňa?“
„Pre teba všetko. Čo by si potrebovala?“ pýta ja Jonathan
„Chcem si už splniť svoj sen a otvoriť si kvetinárstvo, no potrebovala by som nejakú reklamu, noa zbadala som v novinách nejaký inzerát pre začínajúcich podnikateľov že urobia reklamu rýchlo a lacno. Chcela som sa spýtať či by si ich nemohol preveriť ak to nieje nejaký podvod. Ak by si to vedel, prosím.“
Jonathan na chvíľu zmĺkne a po chvíli vraví: „No po prvé na takéto inzeráty by som veľmi neveril a po druhé ja som právnik nie detektív ale poznám jedného chlapíka ktorý by ti ju mohol urobiť, teda ak by si chcela.“
„Jasne že hej! A ako to urobíme? Stretneme sa niekde?“
„Môžeme, ešte sa ho spýtam či by mohol prísť a urobiť ti to. Zavolám ti o takú pol hodinu možno. Tak sa zatiaľ maj.“
„Maj sa,“ Júlia zavesí a odkráča do obývačky aby si pustila televízor lebo akurát začína jej obľúbený seriál.
Je 13:00 hod. a pred domom zastáva žltý školný autobus plný deciek. Teodor s Danielom vystupujú a kráčajú smerom k domu. Obidvaja sa netvária veľmi nadšene. Teodor otvára dvere a vstúpi do domu ako prvý a za ním aj Daniel. Obidvaja si vyzujú topánky z nôh a náhle sa Daniel spýta Teodora: „Prečo si ma ráno nezobudil?“

Teodor sa zasmeje a vraví: „Prečo by som mal?!“
„Idiot! Ty už si vážne trápny.“
V tom príde Júlia, pozerá sa na Daniela a spýta sa ho: „Ty prečo si zaspal? Nezvonili ti budíky?“
V tom sa začne potichu smiať Teodor a chce sa nenápadne odpariť. Daniel odpovedá Júlií: „Za všetko môže Teodor, nezobudil ma.“
Júlia naštvane zakričí na Teodora ktorí je už v polovičke cesty do izby: „Ty stoj! Prečo si mi klamal že sa oblieka?!“
„No-no on spal a-a-a... Bože tak zaspal no! Ja s tým nemám nič spoločné. Veď prišiel do školy a na čas a aspoň si trochu zabehal,“ odpovedal Teodor.
Júlia sa naštve a začne kričať: „Tak dobre kamarát! Máš na dnes zaracha za to že si my klamal ráno a za to že ako sa so mnou rozprávaš! Nie som tvoja kamarátka!“
Teodorovi prejde smiech a hovorí: „To nemôžeš!“
„Ale môžem som tvoja matka! A ty Daniel nabudúce si nastav budíky!“
Teodor odpochodoval do izby a Daniel s úsmevom na ústach vraví: „Tak tam máš ty klamár!“
Júlia sa spýta Daniela: „ináč ako bolo prvý deň v škole?“
„Celkom dobre.“
„Našiel si si už aj nejakých kamarátov?“ spýta sa Júlia.
„Nie zatiaľ ešte nie, nemal som čas.“
Daniel sa pozrie na Júliu a odíde do kuchyne sa naobedovať. Vytiahne zo skrine chleba a maslo, zo šuflíka nožík a začne mazať chleba. Po chvíli si zoberie z chladničky džem a natrel ho na chleba a potom si natretý chleba zobral do ruky a odišiel si ho zjesť von pokojne na terasu.
Bolo okolo 15:00 a vtedy niekto zazvonil na dvere. Dvere otvorí Daniel a pýta sa: „ahoj. Kto si?“
“Ja som Sylvia. Ty si ten chumaj... ehm teda brat Teodora?“
„Bohužiaľ áno. Čo by si chcela?“ pýta sa Daniel.
„Je doma Teodor?“

„Áno ale má zaracha.“
„To je škoda,“ odpovedá Sylvia.
„Až taká nie,“ s úsmevom odpovedá Daniel.
„Ako sa voláš?“
„Ja som Daniel“
„Pekné meno Daniel,“ usmeje sa Sylvia a v tom príde Tomas z práce.
„Ahoj oco,“ pozdraví sa Daniel.
„Nazdar kamoš. Čo robí Teodor?“
Daniel prevráti oči a vraví: „asi leží na postely lebo ma zaracha.“
„Zaracha? Prečo?“ začudovane sa pýta Tomas.
„To nech ti povie on ja nemám na to náladu.“
Tomas nazúrene odíde do domu a Daniel sa pustí do rozhovoru so Sylviou. Z domu zrazu počuť hádku Tomasa a Júlií, potom veľký buchot a zas hádku. Po približne 20 minútach bolo počuť silné buchnutie dverí a zrazu sa otvoria vchodové dvere a Teodor víde von. Daniel vraví: „Veď ty máš zaracha, kam ideš?“
Teodor sa zasmeje a odpovie: „Už nemám a ideme so Sylviou do mesta, nie je tak Sylvia?“
„Máš pravdu,“ usmeje sa Sylvia a vraví Danielovi: „si príma chalan. Niekedy môžeme pokecať.“
To sa Teodorovi veľmi nepáčilo a chytil Sylviu a povedal: „Poďme už!“
Teodor so Sylviou odkráčali do mesta a Daniel dovnútra.
O pár hodín sa Teodor vráti aj so Sylviou. Pri dome sa Teodor spýta: „Nemohli by sme si to niekedy zopakovať?“
Sylvia sa usmeje, obime ho a vraví: „Bolo mi dnes s tebou dobre a môžeme si to niekedy zopakovať, budem rada.“

Sylvia sa pomaly nakláňal až kým ho nepobozkala Teodora na líce a on ju pobozkal na pery. Na to sa Sylvia rýchlo odtiahla a povedal: „hej! To bol kamarátsky bozk nič viac!“
Teodor sa zahanbil a so smutným hlasom povedal: „prepáč, neviem čo to do mňa vletelo.“
„OK, odpúšťam, tak sa maj!“ Sylvia usmiala a odkráčala domov a Teodor do vnútra. Teodor otváral vchodové dvere keď tu akurát zazvonil telefón, zodvihol ho a ozvalo sa: „Dobrý deň, je tam Júlia?“
„Počkajte chvíľu! Hneď ju zavolám,“ Teodor zakričal na Júliu a tá pribehla a prevzala si hovor.
„Áno, prosím?“
„Ahoj Júlia to som ja Jonathan.“
„No konečne! Ti to riadne trvalo!“
„Ja viem prepáč, nevedel som sa mu dovolať a potom som ešte hľadal tvoje číslo v zlatých stránkach. No keď som sa mu dovolal tak povedal že má tento mesiac už riadne nahustený ale povedal že zajtra by mohol urobiť výnimku. Tak ak by si mohla tak zajtra sa môžeme stretnúť?.“
„Jasne že môžem, aj tak nemám čo na práci riadne. Kedy a kde?“
„To povec ty.“
„Auto zatiaľ nemáme tak nemohli by sme sa stretnúť v miestnej kaviarni?“
„O koľkej?“ spýtal sa Jonathan.
„Neviem okolo tej 12:00?“
„OK platí. Ešte niečo, kde že je tá kaviareň?“
„Je asi v strede mestečka Sunville , nemôžeš ju minúť. Keď nebudeš vedieť smer tak sa spýtaj okolo idúcich, oni ti už poradia,“ zasmeje sa Júlia.
„Tak zajtra o 12:00, maj sa!“
„Maj sa!“ Júlia zavesí slúchadlo a odchádza von do záhrady.


KONIEC II. ČASTI!!!

[Sarlatan]

Tak dávam sem zatiaľ poslednú časť čo som dokončil ....

Časť III. - otvorenie kvetinárstva 1.

Je utorok, 10 hodín. Teodor s Danielom sú v škole, tento krát Daniel nezmeškal autobus a Teodor ho nenechal spať dlhšie. Tomas je ako každý pracovný deň v prací a Júlia práve ide navariť chalanom na obed špagety, aby neboli hladný keď prídu domov. Vytiahne dva balíčky špagiet a hrniec. Do hrnca naleje vodu, zapáli šporák a položí naň hrniec s vodou. Roztrhne najprv jeden balík špagiet, nasype do vody a potom roztrhne aj ten druhý balík a taktiež nasype špagety do vody. Pomaly začne vrieť voda, špagety sa začnú ponárať a Júlia mieša a solí.

Po pár minútach varenia sú špagety hotové. Júlia zodvihne hrniec, príde k drezu, opatrne vyleje vodu z hrnca a špagety preloží do misy a nechá ich vychladnúť. Zatiaľ sa išla učesať a trošku upraviť aby nevyzerala zle v kaviarni. Ako každej žene i Júlii to trvalo okolo 40 minút. Prišla do kuchyne a špagety boli už vychladnuté, zakryla misu a vložila ju do chladničky. Bolo 11:34, tak rýchlo vyrazila do kaviarne aby tam prišla načas. Vyšla z domu a zamkla dvere aby ich nikto nevykradol. Miernym krokom vyrazila pešo do mesta. Po približne 20tich minútach dorazila do Kaviarne.

Otvorila dvere na kaviarni a vošla dnu. Najprv sa pozrela dopredu na bar či tam nesedia ale nikto tam nebol tak sa obzrela ešte doľava a tam uvidela Jonathana ako tam sedí s nejakým mužom. Jonathan sa otočil na ňu, zamával rukou a ukázal aby si prisadla k nim. Júlia prišla k stolu kde sedeli, chytila si stoličku, sadla si a prisunula sa k stolu.
Jonathan na ňu pozrie a vraví: „Ahoj! Konečne sa vidíme po takom dlhom čase.“
„Aj ja som rada. Nechcel by si ma zoznámiť s tvojim priateľom?“ opýtala sa Júlia.
„Ale isteže,“ Jonathan ukázal s rukou na svojho priateľa a povedal: „toto je Jery Lambas. Jery toto je Júlia.“

Júlia podal ruku Jerymu a vraví: „teší ma že vás spoznávam.“
„Mňa tiež,“ odpovedal Jery.
„Čo vlastne robíte?“
„Vlastním Reklamnú agentúru.“
„Aha, to ma aj mohlo napadnúť,“ zasmiala sa Júlia.
V tom príde čašník a pýta sa: „čo si budete želať na obed?“
Jonathan si objedná lososa, Júlia palacinky suzzete a Jery šalát.
Všetci traja sa pustia do konverzácie a po chvíli im prinesie čašník ich objednané jedlo.

Jery sa spýta Júlii: „no povecte mi! Na čo a akú reklamu by ste si želali?“
Júlia sa zamyslí a odpovie: „no tak by som ju chcela na moje nové kvetinárstvo a chcela by som ju dať do miestnych novín.“
„Prečo len do miestnych?“ spýta sa Jery.
„Lebo to kvetinárstvo mám v dome takže zatiaľ stačí len do miestnych novín.“
„Aha no dobre, prepáčte ale budem na chvíľu vás opustiť,“ Jery sa postavil z miesta a odkráčal na WC.

Jonathan sa pozrie na Júliu a spýta sa: „koľko je to rokov čo sme sa nevideli?“
„Asi 5 alebo 6 rokov?“
„To je dosť dlhá doba.“
Júlia sa pousmeje a povie: „Hmm. To je. Ako sa ti darí so ženou?“
„No vieš, ona... ona umrela.“
Júlia sa na Jonathana zhrozene pozrie a vraví: „Ježiš, prepáč to som nevedela. A ako umrela?“
„No... rakovina.“
„Úprimnú sústrasť. Kedy umrela?“
„Ešte minulý rok.“
V tom príde Jery z WC a sadne si naspäť na svoje miesto. Pozrie sa na Júliu a spýta sa: „nemohli by sme sa pozrieť na to tvoje kvetinárstvo? Chcel by som vidieť aspoň ako to vyzerá.“
„No jasne že hej. Aj hneď teraz, veď sme už dojedli tak prečo nie, len zaplatím ešte.“
V tom Júlii skočí do reči Jonathan: „nie! Ty nebudeš platiť nič! Ja zaplatím!“
„Ďakujem!“
Jonathan zdvihol ruku a v tom pribehol čašník a spýtal sa: „čo si prosíte pane?“
„Chcel by som zaplatiť! Koľko to bude?“
Čašník na chvíľu odíde a hneď je aj späť, vraví: „Bude to presne 65 simoleonov.“
Jonathan vyberie z vrecka presne 65 podá čašníkovi a všetci traja sa postavia a odídu do kvetinárstva na Jerryom aute. V kvetinárstve boli za 5 minút, bolo to o niečo rýchlejšie ako keď Júlia išla pešo do kaviarne. Vídu z auta, Júlia otvorí dvere do kvetinárstva a všetci traja vojdú dnu.

Jery sa poobzerá a vraví: „no, veľké to nieje ale treba nejako začať.“
“To máte pravdu ale mám rada tieto rastlinky, dúfam že sa mi podarí vybudovať si také malé rastlinné impérium.“
Jery sa zasmeje a vraví Júlii: „OK, tak si myslím že tú reklamu by ste mohli mať hotovú za taký týždeň.“
„AŽ?!“ zhrozene sa spýta.
„No to trvá.“
Júlia sa milo spýta: „nemohli by ste prosím vás to urobiť rýchlejšie?“
„No... keď ste to vy, tak za také dva alebo tri dni.“
„To vydržím dúfam.“
Jery sa pozrie na hodiny a odpovie: „no dobre, tak sa vám potom ozvem. Už musím ísť, mám dôležité pojednávanie,“ obime Júliu a odíde.

Jonathan si povzdychne a povie: „OK tak už aj ja pôjdem.“
„Ale čo kam by si šiel? Pekne tu zostaň! Veď sa aspoň chvíľu
porozprávame.“
„No tak dobre ale len na chvíľu.“
Júlia a Jonathan vídu von z kvetinárstva a vojdú do domu kde stretnú Teodora a Daniela.
Júlia sa pozrie na oboch chalanov a spýta: „no čo čerti? Už máte domáce?“
Daniel sa pozrie na Júliu a povie: „domáce? Čo to je?“ a usmeje sa.
„Nerob zo mňa blázna. Pekne si chode obidvaja urobiť domáce!“

„No dobre,“ a obidvaja smutne odpochodujú do izby.
Jonathan sa zasmeje a spýta sa: „to boli tvoje deti?“
„No bohužiaľ hej,“ zasmeje sa Júlia.
„Aj ja mám jedného syna, veď vieš.“
„Jasné že viem,“ ako to dopovedala tak prišli na verandu a sadli si na stoličky.
Júlia sa spýta: „no ozaj a ako sa má tvoj syn?...“
Jonathan s Júliou sa začnú rozprávať a onedlho vedľa domu zastane auto z ktorého vystúpi Tomas. Vyjde po schodoch, otvorí vchodové dvere a vstúpi do domu. Začuje ako sa Júlia rozpráva s nejakým chlapom. Ten hlas sa mu zdal akýsi povedomí. Príde na terasu a tam uvidí Jonathana ako sa rozpráva s Júliou. Tomas celý sčervenie a začne kričať: „JONATHAN!“

„ČO ROBÍŚ V MOJOM DOME?!“
Jonathan sa obzrie za seba a vtom ďalej kričí Tomas: „vypadni hneď z môjho domu!“
Júlia sa postaví a začne kričať po Tomasovy: „z tvojho domu? To je aj môj dom! A môže tu byť hocikto, nemusím sa teba pýtať!“
V tom sa postaví aj Jonathan a povie: „nie! Tomas má pravdu, idem už.“
“No to by som bol rád!“ zakričí Tomas a Jonathan odíde potichu von z domu a nasadne do auto, naštartuje ho a odíde domov.
„Prečo si ho vyhnal?!“ zúrivo kričí Júlia.

„Ešte sa opovažuje prísť sem! IDIOT!“ a v tom odíde Tomas do obývačky.
Júlia odišla do kuchyne niečo uvariť aby sa odreagovala. Celý tento deň sa Tomas a Júlia ignorovali. Nechceli ani o sebe počuť, toto pokračovalo aj v noci, taktiež aj druhé ráno...

Koniec III. časti! Pokračovanie na budúce....

[Anistria]

moc pěkné co má proti Johnatanovi ten její mažel pěkně vybch jako časovaná bomba těším se na další část
_________________
jsem čičiči

[gabča]

moc pekne som strasne zvedava na dalsiu cast
_________________
toto je super forum

[Lucka13]

dost dobre
_________________
)

[Biusa]

jj milé je to... škoda že v tej prvej časti sú malé fotky
_________________
kedysi BIBANKA

[klei6]

to je super pribeh....teda.... .....
_________________
NICOLE SCHERZINGER IS BESTTTT!!!!!!!

[tomox13]

naozaj je to, dobré neviem sa dočkať nového dieliku

[gabča]

nie si sam
_________________
toto je super forum

[Sarlatan]

Dúfam že sa vám i tento nasledujúci diel bude páčiť .

Časť IV - otvorenie kvetinárstva 2.

Je skoro ráno a Júlia sa zobudí ako prvá, potichu vstane z postele a presunie sa do kuchyne. Tam chvíľu porozmýšľa čo urobí na raňajky, otvorí chladničku či ju niečo náhodou nenapadne. Pozrie sa na dvere chladničky a tam uvidí položené mlieko. „Čo s ním?“ pomyslí si a vyberie ho na drez. „Už viem... urobím palacinky,“ povie si sama sebe a hneď vyberá mysu kde namieša cesto. Do mysy nahádzala všetky potrebné ingredencie, ktoré si predom pripravila a začne miešať. Po chvíle miešania vyberie panvicu, zapne šporák a pomaly nalieva na panvicu cesto na prvú palacinku. Palacinku raz, dvakrát vyhodí do vzduchu a potom položí na pripravený tanier, toto opakuje približne 10krát. Keď dokončí palacinky, vyjde na chodbu a zakričí: „všetci sem! Raňajky!“. O chvíľu sa otvoria dvere na deckej a znej vyjdú Teodor a Daniel, sadnú si na stoličky a vtom príde aj Tomas. On si sadol radšej na druhí koniec stolu. Júlia prichádza aj s taniermi v ruke, každému podá ale keď príde k Tomasovy tak tanier hodí o stôl a naštvane povie nahlas: „NA!“. Júlia si zoberie i svoj tanier a všetci začnú jesť.

Nikto nevydá ani hlásku. Tomas sa nechce rozprávať s Júliou a Júlia s ním za to čo sa stalo včera.
Keď všetci dojedia, vstanú a poberú sa do kúpelní kde sa umyjú a pripravia. Je 7:35, Teodor s Danielom odchádzajú do školy, Tomas do práce a Júlia umýva riad čo po nich ostal. Po umytí riadu odkráča do izby a prezlečie sa do normálneho oblečenie, upraví si vlasy a trocha napudruje. Keď to všetko dokončí tak pomaličky odkráča ku kvetinárstvu, kde zastane pred tabuľkou zatvorené/otvorené. Nadýchne sa a otočí tabuľku na stranu s nápisom otvorené.

Vojde dnu, postaví sa za pokladňu a povie si: „tak a konečne som otvorila. Som zvedavá či dnes niekto príde.“ Za pokladňou stojí hodinku, dve... možno aj tri, keď si tak zmyslí: „asi by som si sem mala dať nejaké rádio,“ a zrazu sa otvoria dvere a dnu vojde nejaká pani a povie: „dobrý deň!“

Júlia sa otočí na ňu, usmeje že konečne niekto prišiel a spýta sa: „dobrý deň! Vitajte! Čo si želáte???“
„Moja dcéra má zajtra narodeniny, chcela by som jej darovať ešte k tomu darčeku čo jej chystám aj nejaký kvet.“
„A koľko bude mať?“ spýta sa Júlia.
„17,“ odpovie zákazníčka.
„Tak mala by som niečo,“ povie Júlia, príde ku regálom, ukáže na červenú kyticu ruží a spýta sa: „čo tak táto kytica?“
„Nie, kyticu ruží nie! Nemá rada ruže a zas to bude vyzerať ako na pohreb.“
„No tak dobre, čo tak tieto chryzantémy?“ spýta sa Júlia.
„Tak, tie by mohli byť, sú celkom pekné. Beriem ich,“ zákazníčka si zoberie kyticu príde k pokladni a zaplatí presne 75 korún.
Júlia sa spýta zákazníčky: „viem že mi do toho nič nieje ale čo ste jej kúpili?“
„No síce je to pre dievča netradičný darček ale počítačovú zostavu s internetom, už dlho mi s tým píli uši.“
Zákazníčka sa poobzerá okolo a vraví: „no dnes tu rušno nemáte.“
„No dnes nie, prvý krát som otvorila.“
„Viem. Tu sa všetko rýchlo roznesie. Môžem sa vás niečo spýtať?“
„Ale isteže,“ odpovie Júlia.
Zákazníčka sa trošku natiahne k Júlií a po šepky sa pýta: „keď ste sa prisťahovali, tak na tých dvoch čo ste kričali, tak to boli vaši synovia?“
Júlia sa pousmeje a vraví: „no hej, to boli moji synovia. Ten starší sa volá Teodor a ten mladší Daniel. Tí dvaja sú ako oheň a voda, neustále sa hádajú za niečo.“
„Nemohli by sme si tykať?“ spýta sa zákazníčka.
„Ale isteže, ja som Júlia Lianová a vy?“
„Ja som Líza Sypková, teší ma.“
V tom príde niekto ďalší do kvetinárstva.

„Bonjour!“ po francúzsky sa pozdraví akási pani v otrasnom, hrubom kožuchu.
Líza len prevráti oči. Júlia na ňu šokovane pozerá a koktavo sa spýta: „do-do-dobrý deň. Hovoríte Slovensky?“
Tá divná pani sa pozrie na Júliu a odpovie: „oui, miláčik.“
„Čo si želáte?“ nesmelo sa spýta Júlia.
Pani sa nadýchne, vyrovná sa a odpovie: „prišla som sa sem pozrieť na tento merdier.“
„Čože?“
„Ehm… na tento bordel.“
Júlia začala červenieť od zlosti: „to čo si dovoľujete?!“ povedala silnejším hlasom.
Divná zákazníčka sa pokúšala o niečo čo vyzeralo ako smiech: „počuj miláčik, ja ti chcem len dobre, zabaľ to!“ dodá.

Júlia to nevydržala, prišla bližšie k zákazníčke a začala kričať: „čo si myslíte že kto ste?! Ak si nechcete nič kúpiť tak vypadnite!“
„Repos, zlatko! Aj tak typujem že to tu vydržíš tak týždeň možno dva, potom skrachuješ.“
„Odíďte z tadeto!“
Pani odstrčí Júliu na bok a odchádza, pri odchode dodala: „nevidím sa na posledi. Ešte niečo zlatko, musíte byť prísnejšia na svojich pankhartov malých inak vám prerastú cez hlavu. Au revoir! “
Zatvorí dvere, Júlia sa vráti za pult a spýta sa Lízy: „ a to čo bolo?“

Líza sa zasmeje a odpovie: „to, to bola Kim Gryzmondová alias pacientka ktorá ušla z ústavu,“ obidve sa naraz zasmiali.
„Ona je z Francúzska?“ spýta sa Júlia.
Líza sa iba pousmeje a vraví: „ale kdeže. Ona to v hlave nemá poriadku, minulý rok si myslela že je stelesnená egyptská princezná alebo rok pred tým mala v hlave že v minulom živote bola Marilin Monroe. Teraz si zas myslí že je tanečnica z Mulen Rouge,“ v tom jej skočí Júlia do reči: „ hlavne nech nezačne tancovať.“ Obidve sa začali smiať a Líza ešte dodá: „tak ale oni majú peniaze, jej manžel je známy architekt a ona podniká.“
„V čom ona podniká?“ spýta sa Júlia.
„No s tým ťa asi nepoteším, ona tu má kvetinárstvo. Nechcem ťa dráždiť ale je veľmi známe, dokonca má aj sieť kvetinárstiev a sa jej darí veľmi dobre. Budeš mať veľkú konkurenciu“
„A len tak pre zaujímavosť, kde vlastne býva?“
„No s tým ťa už vôbec nepoteším, býva hneď oproti tebe.“
„V tom veľkom, žltom dome?“ začudovane sa spýta Júlia.
Líza len zakýva hlavou že áno.
„No, peknú susedku to mám,“ a Júlia si oprie hlavu o ruku.

Medzi tým prichádza Sylvia ku dverám Lianovcoch a zazvoní.
Dvere otvorí Daniel, pousmeje sa a spýta sa: „ahoj, čo tu robíš?“
„Prišla som za Teom, je doma?“

Danielov úsmev akosi poklesne: „nie nieje doma ale mal by sa čoskoro vrátiť. Nechceš ísť zatiaľ dnu?“ spýtal sa.
„Jasné prečo nie,“ povedala Sylvia a obidvaja odkráčali do domu. Daniel zatvoril za nimi dvere a ukázal jej deckú.
„Tak toto je naša izba, bolo by lepšie keby sme mali dve ale musíme aj toto nejako prežiť.“
Sylvia sa popozerala po izbe a spýtala sa: „a tento posilňovací stroj je koho?“
„Ten, ten je Teov.“
„Vážne? To som nevedela že on posiluje.“
Potom odišli z izby a Daniel ukázal Sylvii všetky izby v celom dome, na koniec prehliadky prišli na terasu.
„Tak a tam je mamina záhrada, toto náš bazén a naša terasa,“ povedal Daniel.
„Pekný veľký dom máte. Kedy už má prísť Teo?“
„No mal by každú chvíľu. Ináč čo nového u teba?“
„Nič ani také, zajtra mám narodeniny, neprídeš?“ spýta sa Sylvia.
„Ja neviem zajtra som chcel...,“ v tom mu do reči skočí Sylvia: „no tak, prosím poť.“
Daniel sa usmeje: „no tak dobre, prídem.“
V tom do domu príde Teodor a uvidí ako sa rozprávajú Daniel so Sylviou na terase. Celý očervenel od zlosti: „ahoj Sylvi, prosím ťa počkaj ma vonku,“ povedal Teodor.
Sylvia prikývla hlavou, odzdravila sa Danielovi a odišla von. Teodor na Daniela začal nadávať: „ty debil malý, ty mi ju chceš prebrať?!“

Daniel sa len naňho pozrie a vraví: „čo ti šibe? Nie! Ja o ňu nestojím a ona o mňa!“
„Len aby, ak zistím, že niečo spolu máte tak do rána neprežiješ!“
„Už sa ťa bojím!“
„Neprovokuj ma!“ povedal Teodor a odišiel za Sylviou a obidvaja sa niekam vyparili.

Bolo už dosť neskoro, všetci sa už navečerali ale Teodora nikde. Tomas si ľahol do postele ako prvý, no Júlia sa ešte išla osprchovať. Po pár minútach sa objavila pri posteli, najprv si iba sadla, potom vybrala nočný krém a natrela sa s ním.

Tomas otvorí oči a vraví: „prepáč za ten včerajšok.“
Júlia nič nevraví a ešte raz Tomas zopakuje: „prepáč ten včerajšok že som tak vyletel.“
„Prečo by som ti mala odpustiť?“ spýtala sa naštvane Júlia.
„Tak čo by si robila ty keby ma vidíš ako sa smejeme s mojou bývalou na našej terase?!“ so zvýšeným hlasom povedal Tomas.
„Tak toto je vážne blbá výhovorka, ja by som ti verila, že nič s ňou nemáš keby si mi to povedal.“
„Ale ty si mi nič nepovedala!“
„Tak ti to vravím teraz. Nemám s ním nič!“
„Tak potom čo tu robil?!“
„Požiadala som ho, či nevie o niekom kto by mi mohol urobiť reklamu do novín na to moje kvetinárstvo.“
Tomas chvíľu nič nehovorí, po chvíle sa spýta: „naozaj nič viac nebolo?“
„Nie,“ odpovedala Júlia.
„Tak prepáč, že som tak vyletel. Čo to tvoje kvetinárstvo, mala si už niekoho dnes?“ pokúšal sa to nejako zahovoriť.
„Áno, dve zákazníčky. Jedna bola celkom príjemná, myslím si že budeme dobre vychádzať no tá druhá bola presný opak. Bola akási divná, že vraj býva hneď oproti nám.“
„No tak aspoň niečo, dobrú noc zlatko.“
„Dobrú noc,“ ako to dopovedala tak zhasla svetlo a ľahla si na posteľ.

Medzi tým sa Daniel chystal ísť spať, akurát keď išiel položiť knihu na miesto tak uvidel cez okno ako sa Teodor bozkáva so Sylviou.

O chvíľu Teodor otvoril dvere celý šťastný, že ani nemal náladu sa hádať s Danielom.
Daniel sa ho spýtal: „kde si toľko bol?“
Teodor odpovie akým si nezvyčajne milým hlasom: „vonku so Sylviou. Nemám teraz náladu sa s tebou baviť braček, idem spať. Dobrú.“
Daniel len s úžasom pozerá na Teodora čo sa s ním stalo. Možno si zobral nejakú drogu si pomyslel, veď sa s ním vôbec nehádal a ani ho neponižoval. Daniel sa radšej prezliekol do pyžama, vypol svetlo a ľahol si spať aby už bol druhý deň.

Koniec IV. časti

[Sarlatan]

P.S. ďakujem vám za všetky vaše pozitívne ohlasy ... dúfam že ste spokojný aj s týmto dielom ale moc ten koniec už sa nevidaril

[tomox13]

naozaj super diel a koniec bol náhodov dobrý